Pred troma rokmi v Európe fajčilo 28 percent obyvateľov, dnes ich je o dva percentuálne body menej. Nezmenil sa však priemerný vek, v akom začína priemerný Európan fajčiť – 17,6 roka. Odhaľuje to prieskum Eurobarometra, ktorý zisťuje každý rok situáciu pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku.
Veková kategória, ktorá zaznamenala najväčší pokles (o štyri percentá), bola kategória mladých 15- až 24-ročných ľudí. Predtým siahol po cigarete každý štvrtý mladý človek, dnes len každý piaty.
Stále sú aj významné rozdiely v spotrebe tabaku medzi štátmi. Najnižšiu mieru fajčenia má Švédsko, kde si zapáli iba každý desiaty obyvateľ, a Fínsko, kde fajčí len pätina ľudí. Najviac holdujú tejto neresti Gréci, kde fajčí 38 percent, a Bulhari, kde fajčí 35 percent obyvateľov.
Slovensko má negatív viac
Najviac ohrozenou skupinou sú u nás naďalej mladí ľudia vo veku 15 až 18 rokov. V tejto kategórii si prvú cigaretu zapálilo 60 percent Slovákov. Šesť percent s ňou začalo ešte skôr – pred dovŕšením 15 rokov. Medzi 19. a 25. rokom začalo fajčiť 24 percent respondentov. Viac než tretina fajčiarov fajčí množstvo zhruba medzi 11 a 20 cigaretami denne, 31 percent šesť až desať cigariet za deň.
Pri výbere značky cigariet je pre 86 percent ľudí dôležitá cena. Špecifické príchute považuje za dôležité každý tretí fajčiar.
„Netradičné“ cigarety
Vyše polovice fajčiarov (59 percent) sa už niekedy pokúšalo prestať fajčiť, veľká väčšina sa o to pokúša bez akejkoľvek pomoci či nikotínovej náhrady.
Viac než dve tretiny respondentov zastávajú zákaz propagácie tabakových výrobkov v obchodoch a 56 percent súhlasí aj so zákazom príchutí, ktoré by mohli zatraktívňovať tabakové výrobky. Čo je prekvapujúce, vyše polovica respondentov dokonca súhlasí so zvýšením daní na tabakové výrobky.
Čo sa týka elektronických cigariet, za škodlivé ich považuje „len“ 48 percent slovenských respondentov, zatiaľ čo v EÚ je to o štyri percentá ľudí viac.
Slovensko patrí taktiež medzi krajiny, kde podstatne stúplo používanie ručne šúľaných cigariet, a to až o desať percent. Podobný trend je príznačný aj pre Francúzsko, Česko, Slovinsko a Maďarsko.
Spracovatelia tabaku zahnaní do kúta
Málokto vie, že už o rok nastane niečo ako revolúcia vo výrobe cigariet. Začne platiť tabaková smernica EÚ, podľa ktorej by sa mala zrušiť väčšina príchutí a škatuľky by mali vyzerať odpudivo a hrôzostrašne. Mali by sa „ozdobiť“ ešte väčšími fotografiami nádorov. Cieľom politikov je odradiť najmä deti a mladistvých od fajčenia, preto snímky nádorov niektorých tabakových obetí budú pokrývať až 65 percent hornej časti škatuľky.
Výrobcovia však tvrdia, že cieľ minie účinok, poškodí ich a podporí sa tým aj nelegálny obchod. Hovoria, že nadmerné zdravotnícke varovania uľahčia prácu falšovateľov tabakových výrobkov. Výrobcovia niečo skutočne dosiahli – prvotný návrh Európskej komisie bol totiž omnoho prísnejší. Napríklad kompromisné finálne znenie smernice vôbec nezrušilo štíhle „slim“ cigarety a aj odstrašujúce fotky nádorov budú o desatinu menšie, než sa pôvodne zamýšľalo. Odklad dostalo i rušenie mentolových cigariet.
Medzinárodné zistenia
Eurobarometer však odhaľuje aj ďalšie – už nie celkom pozitívne – údaje, a to o elektronických cigaretách. Tie sú pomerne novým výrobkom. Zatiaľ čo ich skúsilo 12 percent Európanov, v súčasnosti ich používajú dve percentá. No tieto čísla sa od roku 2012 výrazne zvýšili. Vtedy ich totiž vyskúšalo len sedem percent, pričom používateľmi zostalo iba jedno percento. Vyskúšať ich sú náchylní hlavne madší Európania (každý ôsmy vo veku 15 – 24 rokov v porovnaní s každým dvadsiatym vo veku nad 55 rokov).
Aj keď Európania s najväčšou pravdepodobnosťou začnú používať elektronické cigarety vtedy, keď chcú obmedziť fajčenie alebo s ním úplne prestať, len pätina fajčiarov dokázala fajčenie pomocou týchto výrobkov obmedziť, a iba 14 percent bolo schopných s ním prestať.
Vystavenie tabakovému dymu
Pozitívne je aspoň to, že vystavenie tabakovému dymu v baroch a reštauráciách naďalej klesá. Iba každý ôsmy až deviaty respondent uviedol, že boli v minulom roku vystavení tabakovému dymu v stravovacích zariadeniach (pokles o dve percentá oproti roku 2012) a v pohostinských zariadeniach to bol len každý štvrtý (pokles o tri percentá oproti roku 2012).
Okrem toho počet pracovníkov v Európe, ktorí sú zriedka vystavení dymu vo vnútorných priestoroch na pracoviskách alebo mu nie sú vôbec vystavení, predstavuje 73 percent.