Podľa Komory geodetov a kartografov bude navrhovaná úprava zákona o katastri znamenať v praxi legislatívny chaos, hovorí Alojz Kopáčik, profesor na Katedre geodézie Stavebnej fakulty STU, predseda Skúšobnej a autorizačnej komisie Komory geodetov a kartografov.
Katastrálny zákon vzniká v atmosfére veľkých výhrad odborníkov voči oficiálnemu návrhu zákona. Prečo?
V legislatívnom procese sú súbežne tri základné dokumenty – zákon o geodézii a kartografii, katastrálny zákon a novela zákona o Komore geodetov a kartografov, ktoré spolu úzko súvisia. Preto nie je možné ich posudzovať oddelene. Dokumenty sa nepripravovali na základe širokej diskusie, odborná verejnosť nemala možnosť sa k nim vyjadrovať.
Ktoré pripomienky odborníkov sú najzásadnejšie?
K všetkým trom dokumentom bolo vznesených vyše 1 000 pripomienok, z nich vyše 500 zásadných. Dokumenty vnášajú legislatívny chaos do rezortu geodézie, kartografie a katastra. Prinášajú ústup v kvalite geodetických činností. Zhoršujú podnikateľské a spotrebiteľské prostredie v týchto oblastiach. Nesprávne definujú viaceré pojmy. Bezdôvodne narúšajú kompetencie. Vnášajú legislatívny chaos do výkonu povolania autorizovaného geodeta a kartografa, ba dokonca rušia regulované povolanie pre skupinu autorizovaných geodetov a kartografov pôsobiacich v oblasti katastra. Zvyšujú nároky na štátny rozpočet.
Je možné za takej situácie odhadnúť podobu, v akej sa dokumenty schvália, prípadne ich dôsledky?
Dnes je to takmer nemožné. Keďže ide o iniciatívny návrh predkladateľa, pričom takéto požiadavky neboli v programovom vyhlásení vlády, ani odborná, ani laická verejnosť ich nevyžadovala, bolo by najrozumnejšie zastaviť legislatívny proces a vrátiť sa k širokej odbornej diskusii.
Návrh zákona má za cieľ sprehľadniť agendu katastra nehnuteľností, zjednotiť úpravu geodetických a kartografických činností, spresniť polohu a tvar pozemkov a mnohé ďalšie. Dokáže to splniť?
Tieto ciele navrhovateľ deklaruje v jej dôvodovej správe, žiaľ, mnohé ustanovenia ich nenapĺňajú, ba dokonca pôsobia protichodne. Nedôjde ani k časovej úspore, ani k zjednodušeniu a ani k hromadnej oprave dnes platných zápisov. K oprave je nutná žiadosť vlastníka. Vytýčenie hranice pozemku bude drahšie a časovo náročnejšie pre nové poplatky. Vynútenie účasti susedov na katastrálnom konaní pod hrozbou sankcií povedie k zhoršeniu susedských vzťahov.
Nový zákon by však mal občanom najmä zjednodušiť katastrálnu agendu a aj informácie o pozemkoch by mali byť presnejšie. Bude to tak?
Zákon zavádza množstvo úprav potrebných na skvalitnenie činnosti katastra. Smerom k občanom je možné spomenúť napr. zavedenie prehľadnejšej úpravy katastrálnych konaní, zavedenie nových prvkov ochrany vlastníctva, poskytovanie údajov z katastra na centrálnej úrovni, evidenciu cien nehnuteľností, poskytovanie výpisu všetkých nehnuteľností jedného vlastníka. Tieto úpravy však nevyžadujú komplexnú úpravu zákona, možno ich riešiť malou novelou.
Prečo teda podľa vás vzniká úplne nová norma?
Potrebu vypracovať nový zákon vyvolali principiálne zmeny rozdelenia rezortu na dve skupiny pôsobiace na úseku katastra a úseku geodézie a kartografie. Tieto principiálne zmeny však neprinesú očakávaný efekt, spôsobia nejednotnosť pri výkone činností odborne spôsobilých osôb, nejasnosti v ich pozícii, rozsahu oprávnení v očiach laickej verejnosti, odberateľov a partnerov. Hoci to predkladateľ návrhov zákonov odmieta, bude mať duálny režim kontroly, vzdelávania a administrácie činností týchto osôb zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Tvrdíte, že navrhované zmeny vyvolajú vedľajšie náklady. Ako bude vyzerať prax?
Samotný predkladateľ v dôvodovej správe priznáva, že štát nebude mať voľné prostriedky na skvalitnenie údajov katastra a snaží sa situáciu riešiť zavedením geometrického plánu na určenie hranice. Tým priamo presúva zodpovednosť za kvalitnú evidenciu vlastných nehnuteľností na občanov, ako aj finančnú záťaž za tieto služby na ich bedrá. Ide teda o skrytú aktualizáciu štátneho mapového diela na náklady verejnosti.
A ako konkrétne to pocíti občan?
Lehota na vyhotovenie geometrického plánu na určenie hranice sa predĺži, lebo bude nutná účasť susedov na konaní. Návrh zákona počíta dokonca so zabezpečením účasti susedov pod hrozbou sankcií, čo s veľkou pravdepodobnosťou povedie k zhoršeniu susedských vzťahov.
Návrh zákona je vraj pozadu aj v tom, že pripúšťa nepresnosti meraní.
Sám predkladateľ uvádza, že asi tretina zo 7 miliónov evidovaných pozemkov bolo v minulosti určených a lokalizovaných v rôznych referenčných systémoch a na úrovni vtedajšej doby. Odborná verejnosť už roky žiada financie na nové mapovanie modernými technológiami. Využitím existujúceho štátneho referenčného systému opierajúceho sa o permanentné satelitné merania je dnes možné aj na území SR určiť polohu bodu, hranice s presnosťou na 0,02 m. Je potrebné však urýchlene pristúpiť k priamemu meraniu celých katastrálnych území.
Aké riešenie tu navrhuje štát?
Je to riešenie, ktoré by viedlo k mozaikovému poskladaniu a obnovy operátu katastra čiastkovými meraniami objednávanými občanmi, či už z dôvodu predaja, delenia pozemku, alebo, ako naznačuje predkladateľ, len z osobnej potreby vlastníka poznať polohu, hranice a výmeru svojej nehnuteľnosti kvalitnejšie. Toto riešenie je však pomalé, podľa odhadu odborníkov trvá niekoľko desaťročí.
Nakoľko sú problémom nepresne určené pozemky? Sú z toho súdne spory?
Veľká väčšina súdnych sporov vzniká pre spornú vlastnícku hranicu medzi susedmi. Najčastejší je predaj nehnuteľnosti a snaha nového vlastníka overiť údaje z katastra v teréne. Po vytýčení hranice v situácii, keď sa evidencia katastra opiera o podklady zo starých mapových podkladov, je kvalita vyznačenia hranice v teréne otázna a často sa pohybuje na úrovni 0,3 až 0,5 m. Vyznačenie takto posunutej hranice oproti doteraz používanej automaticky vyvoláva rozpor, ktorý pri neochote dohody vlastníkov vedie k súdnemu sporu. V ústave súdneho znalectva našej fakulty sme v minulosti dostali požiadavku súdu vypracovať znalecký posudok k sporu, v ktorom dostal súd niekoľko protichodných znaleckých posudkov. Po ich preštudovaní sme vysvetlili súdu, že všetky posudky sú korektné a akceptovateľné. Jediným riešením bolo prinútiť strany k dohode. Počet takýchto možných prípadov predkladateľ odhadol vo svojej dôvodovej správe na niekoľko miliónov.