Na dni voľna nemáte žiadny nárok. Odkázal šéf priateľke nášho čitateľa Petra. Tá robí čašníčku a narobí sa naozaj dosť. „Prácu má rozvrhnutú na krátky a dlhý týždeň. Ak má krátky, tak ťahá dva dni od siedmej ráno do desiatej večer, ak dlhý tak ťahá päť dní,“ opisuje a dodáva: „Počas pracovného času nemá žiadnu prestávku, a to dokonca ani na obed, hoci stravovanie od nového roka zabezpečila firma.“ Zisťovali sme, či to zákon umožňuje a či na voľno má alebo nemá nárok.
Aj práca má svoje hranice
„Ak si otvoríte Zákonník práce, nájdete v ňom obmedzenie pre nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas,” odpovedá advokát Arpád Barczi, pričom nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas znamená pracovať jeden týždeň iný počet hodín ako počet hodín odpracovaných v ďalšom týždni. Podľa Zákonníka práce však pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť dvanásť hodín. Tu sa zrejme črtá prvý vážny problém na strane majiteľa kaviarne, ktorý nariadil Petrovej priateľke nastúpiť do práce hneď v pondelok po dlhom týždni, ani nie po šiestich hodinách spánku.
Medzi zmenami si musíte oddýchnuť
Zákonník práce v časti „Nepretržitý denný odpočinok“ potvrdzuje, že každý zamestnávateľ by mal rozvrhnúť pracovný čas svojich zamestnancov tak, aby bola medzi jednotlivými zmenami minimálne 12-hodinová prestávka na odpočinok v priebehu 24 hodín, pre mladistvých je dokonca ustanovená hranica na 14 hodín oddychu. Každý zamestnávateľ však môže tento odpočinok skrátiť až o štyri hodiny, ale len v prípade, ak by išlo o plnoletého zamestnanca, ktorý pracuje v nepretržitej prevádzke, alebo sa napríklad vyskytli mimoriadne udalosti. Ak by firma tento minimálny čas na oddych skrátila, dodatočne musí zamestnancovi poskytnúť „rovnocenný náhradný odpočinok”, a to najneskôr do 30 dní.
Minimálne pol hodiny
Právnička Hedviga Takáčová sa vo veci obednej prestávky taktiež odvoláva na legislatívu. „Zamestnávateľ musí dať zamestnancovi priestor na oddych a jedenie najmenej 30 minút,“ vysvetľuje. Platí to, ak zmena trvá dlhšie ako šesť hodín. „Pokiaľ by išlo o prácu, ktorú len ťažko prerušiť, aj v takom prípade musí firma vyhradiť pre svojich ľudí najmenej pol hodiny na odpočinok či jedenie,“ dodáva. Čo sa týka dovolenky, na tú má Petrova priateľka určite nárok tak, ako každý iný zamestnanec, či už pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutej prevádzke. V každom prípade sa však treba vopred uistiť, že nový zamestnávateľ nebude mať tendenciu svojich ľudí „zneužívať” vo svoj prospech. V podobných prípadoch, ako je napríklad aj prípad Petrovej priateľky, bude lepšie varovať majiteľa firmy skôr, než príde „na návštevu“ inšpektorát práce.