V predchádzajúcej časti šepkár Krištof zvažoval útek od poslanca Bergera. A potom stretol jeho mladú sekretárku, s ktorou si dohodol rande v klube TETANUS.
Krištofovi trvalo približne šesť hodín, kým zistil, čo vlastne TETANUS je a ako sa k nemu dostane, ale nakoniec úlohu zvládol uspokojivo. Už o deviatej prešľapoval v žiari farebných svetiel a blikajúcich nápisov, v hnedých menčestrákoch a v teplákovej bunde z KOMU-SHOPU, a snažil sa tváriť nenápadne. Okolo neho sa skupinky rozosmiatych ľudí valili na technopárty.
Bol premrznutý až na kosť, keď sa konečne okolo pol dvanástej zjavila Bijou. Vyvalila oči.
"Ty kokšo, to čo je?!" smiala sa. "Si dobre uletený! Starý kúler, čo?"
Krištof ju takmer ani nespoznal. Za tých pár hodín sa naozaj poriadne zmenila. Na hlave mala ružové hniezdo a spod koženého kabátika jej vytŕčala kožušinová podprsenka. Cez plecia viselo prehodené fialové boa, ktoré bolo vlastne len prefarbenou líščou kožušinou, komplet aj s labkami -- zrejme dedičstvo po zosnulej babičke -- a na nohách sa jej leskli vysoké lakované čižmy. Jazyk a obočie mala plné rozličných kovových predmetov, ktoré pôvabne zvonili pri každom pohybe, takže chvíľami pripomínala starý kredenc.
Prešli veľkou sklenenou kockou ponorenou v ultrafialovom svetle, ktorou sa vstupovalo do TETANUSU. Bijou kývla na pozdrav mohutnému mužovi, ktorému sa v strede tváre týčil obrovský rozmliaždený nos. Určite už pamätal svoje. Bol to Nabuchodonozor, miestny vyhadzovač a bývalý boxer. Zdvihol výhražne prst.
"Dúfam, že nič nemáš, Bijou!"
"Jasnačka...!"
"A chcela by si?"
"Jasnačka...!"
"Poď so mnou..."
Stroboskop rozkladal Krištofovu tvár na drobné atómy. Tancovali. Pokiaľ išlo oňho, bolo to len také poskakovanie mimo rytmu, zato Bijou to riadne roztočila. Vrhala sa do zmäti spotených tiel, aby z nej vždy vykĺzla kdesi na celkom opačnom konci.
"Kokšo, tu je väčší rámus jak na koncerte, čo mali v sobotu Satanove feny...! Som skoro úplne hluchá, ty kokšo...!" nadšene kričala Bijou.
Pripomínalo to bazén plný zvukov. Plávali v ňom. Po požití niekoľkých piluliek neznámeho pôvodu svet začal byť nádherne plyšový a mäkký.
"Ani nevieš, jak veľmi ti rozumiem...!" hladkala Bijou po tvári Krištofa. "Všetko je mi jasné, nemusíš nič vysvetľovať... Rozumiem ti! Samota...! Vesmír...! Sme sami v celom vesmíre...! V celom posratom vesmíre...! Je to...! Je to...!" koktala dojatím. "Je to... Láska...?" zháčila sa. "Láska, áno, láska!"
Krištof mal pocit, že stojí celkom sám a nahý v prudkom svetle. Pulzujúce basy mu išli roztrhnúť hlavu.
"Láska!" zbožne šepkala Bijou a rozpíjala sa v jeho očiach. "Starý otec, nikdy som ti nepovedala, ako veľmi ťa ľúbim!" vrhla sa Krištofovi s plačom do náručia.
Pritúlil ju. Počul nejaký vzdialený krik. Potom si uvedomil, že je to jeho vlastný hlas. Krištof sa snažil prekričať hudbu:
"Čo je bozk v jadre, v podstate, pani?
Bezprostredná prísaha, sľub jasnejšie daný,
vyznanie najsladšie, čo utvrdiť sa hľadí,
v slovíčku milovať ružová bodka nad i,
miesto ušku zverená perám tajnosť veľká,
chvíľka -- záblesk večnosti, čo bzúkne jak včielka,
prijímanie, ktoré má kvetov prelesť milú,
spôsob, aby srdce si odpočalo byľu
a duše sa spoznali dvoch úst na pokraji!"
Bozkávali sa. Cez hlavy sa im valila hudba.
Krištof zrazu pocítil prudké šklbnutie v zátylku. Hlava sa mu otvorila. V závoji červenej hmly ho zrazila veľká päsť. Videl niekoho rozprávať, ale hlas k nemu doliehal oneskorene. Táto chyba v synchronizácii sa mu zdala veľmi zábavná. Smial sa. Keď obrátil hlavu, obraz postupne dobiehal, akoby všetky veci ozlomkrky utekali na svoje miesta. Bijou pozerala pred seba neprítomným pohľadom. Zdalo sa, že sa vznáša. Alebo zrazu vyrástla. Potom si uvedomil, že stojí nad ním a on leží na zemi.
"Dobre vieš, že na toto máš ešte dosť času!" počul kdesi vo výškach zúriť nejaký hlas.
Bol to Nabuchodonozor, ktorého si pre jeho nadmernú veľkosť Krištof spočiatku ani nevšimol, pokladal ho jednoducho za súčasť interiéru.
"Áno, oci..."
"Ideme domov! Som veľmi zvedavý, čo na to povie mama...!"
Krištof vstal. Nebol si celkom istý, či ho vo vertikálnej polohe udržia nohy. Bijou mala v tvári prázdny výraz.
"Foter...!" mrmlala.
Zdalo sa mu, že jej hlas prichádza z iného smeru, dokonca aj ona sama pozerala niekam za jeho zdrojom. Jej oči plávali. Fialové boa ležalo na zemi ako kožušina neexistujúceho zvieraťa. Hudba pripomínala vzdialené hrmenie. Zrakové vnemy ju celkom pohlcovali. Mihajúce sa postavy odkrajovali svojimi krokmi kusy podlahy, svet sa naklonil. Bijou mu položila letmo ruku na plece a nechala sa unášať prúdom.
Krištof sa zrazu zapotácal a zo všetkých síl sa chytil Nabuchodonozorovej pravej nohy, pretože vlak, v ktorom sa práve viezol, v plnej rýchlosti vletel do tmavého tunela.
Prípravy na vykoľajenie Occident Expressu vrcholili. Bol už dokonca určený konkrétny deň a Berger vďaka svojím dobrým stykom dosiahol, aby štátna televízia v ten deň na deviatu hodinu večer zaradila Neskrotnú Grizoldu. Tento film mal všetky atribúty diváckeho úspechu -- mizernú kvalitu, podpriemerné herecké výkony a slabomyseľnú zápletku. Zakaždým, keď ho televízia vysielala, ulice sa vyľudnili a mestá zrazu vyzerali ako po výbuchu neutrónovej bomby. Stali sa rozmarným panstvom mačiek, psov a potkanov, ktoré sa nemuseli obávať, že ich zrazí nejaké nevypočítateľné auto. Všetky okná blikali rovnako a z každého kúta sa ozývali unisono útržky viet ako: "Nie, Armando, s Mariom som ti bola verná, aj s Pedrom, dokonca aj s Vincenzom...!"
Occident Express pretínal starý dobrý kontinent vždy raz do týždňa -- v sobotu. Konečnú stanicu mal v Paríži na Gare d´Austerlitz. Cez územie štátu prechádzal len na veľmi úzkom pásiku zničenej zeme celkom na juhu, plnom močiarov a bahenných prepadlísk, medzi rázovitými dedinkami Čertova Rehoľa, Nevedno a Ťahanice. V žiadnej z nich, pochopiteľne, nemal stanicu a túto nezmyselnú zachádzku robil len na zásah ministra A.C.F.V.I.L.CH.A. von Himmelscheissa na príslušných miestach Transeurópskej železničnej spoločnosti, pretože luxemburský premiér raz v istom pomerne bezvýznamnom prejave pri príležitosti obhajovania zákona o sťahovavých vtákoch povedal, že Occident Express je chrbticou Európy.
Plán bol naozaj diabolský a obsahoval mnohé rafinované detaily. Pre pomerne vysoký stupeň utajenia nie je možné z neho presne citovať, no povráva sa, že dôležitú úlohu v ňom mala zohrať záhadná samovrahyňa a chýbajúci úsek koľajníc. Kto by s týmto málom nebol spokojný, nech si počká, až o osemdesiat rokov otvoria archívy a zmienený plán sprístupnia.
ZAJTRA V HN
V ďalšom pokračovaní príbehu sa bližšie zoznámite s Krištofovou matkou, ktorá plakala v živote len trikrát -- pri pohrebe Stalina, Gottwalda a Kennedyho. A dozviete sa, kto už dlhé roky býva na jej záchode.
Archív predchádzajúcich častí románu nájdete na www.hnonline.sk