Rozličné vekové skupiny miera popri stánkoch s cigánskou, pivom a kofolou na jediný slovenský koncert našej hudobnej legendy v tomto roku. Naživo si chcú vychutnať skupinu Elán.
Pripravte si hlasivky!
Presne s úderom 19. hodiny vybehnú na pódium Taktici. "Myjaváci" sa ukázali ako vďačné publikum, ktoré Taktikov nevnímalo len ako predskokana, ktorý by mal čo najrýchlejšie "uskočiť" na bok hlavnej hviezde večera, ale s radosťou so skupinou odspievalo ich najväčšie hity ako Dáša, Zmrzlina či Blázni. Voľba predskokana v tomto prípade nebola náhodná (Taktici absolvovali s Elánom už turné v roku 2005) a ukázala sa ako šťastná. Publikum si zahrialo hlasivky aj ruky, aby mohlo pri Eláne plniť všetko, čo od neho "veľká" kapela bude očakávať.
Veľká párty
Dlho očakávaná šou sa začala pár minút po ôsmej. "Ahoj Myjava! Ahoj kamaráti!" pozdravil zaplnený amfiteáter líder Jožo Ráž. S typickým úškľabkom na tvári, v koženej bunde a ráznym postojom odštartoval prvú pieseň Kamaráti. Hneď po nej sa veľkoplošná projekcia za chrbtami kapely premenila na záplavu farebných kvetov, ktoré podfarbovali náladu piesne Vymyslená. "Prvé hriechy, vôňa viechy" zas na pódium aj medzi publikum zaviali so skladbou Ulica, "dnes už viem, čo chcem, som drak" spieval Ráž v Zlodeji slnečníc. A "draka" v sebe nezaprel počas celého večera. Hoci už jeho "spevácky dych" nebol až taký "horúci" ako kedysi, stále bolo v jeho gestách, a aj prejave ostatných členov skupiny, dostatok elánu na to, aby strhli publikum. To s Rážom, Balážom a Patejdlom povinne odspievalo všetky veľké aj menšie hity, vstávalo zo stoličiek a tancovalo. Myjavský amfiteáter tak miestami pripomínal veľkú párty.
Majstrovstvo "pána gitaristu"
Elán si od začiatku udržiaval "nadupané" tempo, ktoré len občas zjemnil niektorou z pomalších skladieb ako Kráľovná bielych tenisiek, Bosorka či Neviem byť sám. Príjemným oživením starej známej elánovskej koncertnej zostavy (Jožo Ráž, Jano Baláž, Vašo Patejdl, Ľubo Horňák, Peter Farnbauer, Juraj Kuchárek) bol gitarista a inštrumentalista Henry Tóth, ktorý doslova hudobne čaroval počas celého večera. Umeleckým vrcholom bola inštrumentálna verzia piesne Ja viem v podaní troch gitár - tú Tóthovu doplnili gitary Jana Baláža a Petra Farnbauera.
Nemenej vítaná bola aj už spomenutá veľkoplošná videoprojekcia, ktorá dotvárala atmosféru jednotlivých piesní a niekedy nám dopriala aj detailný pohľad na klávesy Vaša Patejdla či hmatník Jána Baláža.
Oprávnená legenda
Prítomnosť asi šiestich tisícok návštevníkov na myjavskom amfiteátri ukázala, že na Elán sa bude chodiť vždy a s radosťou. Bez ohľadu na vek interpretov a aj napriek tomu, že Jožo Ráž už nie je takým zhovorčivým a uvoľneným lídrom ako kedysi.
Elán na Myjave predviedol šou presne tak, ako si ju pripravil. Nič viac a nič menej neukázal. Už to predsa len nie sú tí odviazaní rockeri spred dvadsiatich rokov. Avšak divákom to stačilo. Dočkali sa predsa množstva obľúbených hitov a nechýbala ani hymna Nie sme zlí. Len škoda, že miesto nej ukončila vyše 90-minútový koncert tak trochu tuctová Voda, čo ma drží nad vodou. Skupina si však mohla na konci povedať: prišli sme, zahrali sme, zvíťazili sme.
Elán na Myjave opäť dokázal, že prívlastok "hudobná legenda" mu patrí právom a aj vďaka tomu sa 21. septembra ako vôbec prvá slovenská skupina v dejinách predstaví v slávnej newyorskej Carnegie Hall.
StoryEditor
Elán má stále elán
Myjava - Ešte nie je ani šesť hodín a okolie myjavského amfiteátra už "zdobia" stovky áut s poznávacími značkami z rôznych kútov Slovenska a Česka. Skupinky ľudí s dekami pod pazuchou nasledujú v sobotu večer zvuky hudby, ktoré sa ozývajú z areálu amfiteátra.