Priepastný rozdiel medzi veľmi úzkou vrstvou bohatých a superbohatých a čoraz širšou vrstvou nízkopríjmových vrstiev obyvateľstva sa vo svete naďalej zvyšuje. Celosvetovo sa zmenšuje a postupne mizne aj stredná vrstva.
„Napriek pokračujúcemu rastu životnej úrovne a posunutiu hranice chudoby to všetko vytvára spoločenské a sociálne napätia, ktoré smerujú k destabilizácii súčasného spoločenského a ekonomického systému,“ povedal na konferencii Obchodnej a priemyselnej komory jej predseda Peter Mihók.
Podľa jeho slov spoločnou charakteristikou minulého roku je rast nestability, dosah klimatických zmien a daň za bezbrehosť konzumnej spoločnosti. Naša ekonomika sa v minulom roku vyvíjala dobre. Aj to je však podľa Mihóka znakom nezávislosti základných ekonomických procesov od politiky.
„A to aj napriek turbulentnej domácej politickej scéne. Je to aj výsledok dominantného súkromného sektora a aj podielu zahraničného kapitálu na Slovensku,“ zhodnotil.
Napriek tomu pretrvávajúcimi rizikami sú pre tunajších podnikateľov vysoké dane a odvody, ale naďalej aj slabá vymáhateľnosť práva a k tomu nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Potvrdil to reprezentatívny prieskum komory.
Ľúbivé opatrenia pred voľbami
Naopak, vstup do Európskej únie už dlhodobo zostáva na vysokých hodnotách. V roku 2019 ho hodnotilo pozitívne 92 percent respondentov, negatívne len päť percent. Riziká zhoršenia Celkovo sa však podľa prieskumu naše podnikateľské prostredie zhoršilo. Na príčine sú podľa Mihóka ľúbivé opatrenia prijaté pred voľbami.
Hlavne zmeny v Zákonníku práce, razantný nárast minimálnej mzdy a jeho dosah na dane, odvody a príplatky za prácu. Tiež zavádzanie nových daňových odvodov pre obchodné reťazce, poisťovne a banky. Pretrvávajú aj vysoké ceny energií, nedostatočné opatrenia v systéme vzdelávania či nejednotnosť legislatívneho rámca.
Sme stále v pozitívnych číslach
„Dosiahli sme vrchol a ani sme o tom nevedeli,“ parafrázoval guvernéra Národnej banky minister financií Ladislav Kamenický. Hovoril o roku 2018, keď náš ekonomický rast bol na úrovni štyroch percent, dnes je to na úrovni 2,2 až 2,5 percenta hrubého domáceho produktu. „Je to stále hospodársky rast, ale oveľa menší než doteraz,“ skonštatoval Kamenický.
Vzhľadom na situáciu u našich ekonomických partnerov sme podľa ministra ešte stále v dobrých číslach. „Sme malou a otvorenou ekonomikou, silno previazaní s ekonomikou Nemecka.“ V roku 2019 tamojšia ekonomika rástla o pol percenta, pričom v rokoch 2014 a 2018 to bolo až o dve percentá.
Minister Kamenický sa stotožnil s Mihókom, že tento rok je rokom neistoty a pod tento stav sa podpísal aj brexit. Spomalenie dopytu V priemysle cítime už spomalenie dopytu. Investície podľa Kamenického ťahá najmä súkromný sektor. Domnieva sa, že spomalenie ekonomiky bude pokračovať aj v tomto roku. Konečné čísla, ktorými sa potvrdí vývoj našej ekonomiky za minulý rok, ešte nie sú definitívne.
Aktuálne čísla
Ministerstvo financií aktuálne pracuje na vyčíslení deficitu verejných financií. „Budeme sa už asi musieť rozlúčiť s rastom na úrovni okolo štyroch percent v roku 2018. Skôr sa bude spomaľovať,“ predpovedal Kamenický.
O aktuálnych číslach, ktorými rezort financií zhodnotí minulý rok, bude informovať už 15. februára. Dotkol sa aj vývoja nominálnych miezd. „Predpokladáme, že by mal nastať pokles zo siedmich percent v roku 2019 na päť percent,“ povedal. Podľa ministra to odráža aj stav ekonomického cyklu. „Súvisí to s ukončenou konjunktúrou a teraz budeme očakávať, ako sa budú prejavovať riziká nielen na Slovensku, ale hlavne globálne v Európe a vo svete,“ odkázal.
Reštart ekonomiky
„Už od jari minulého roku vnímame, že dochádza k istému zníženiu produktivity hospodárstva. Pokiaľ sa znižuje produktivita u našich najdôležitejších obchodných partnerov ako Nemecko, Francúzsko alebo iné krajiny EÚ, tak sa to musí zákonite prejaviť aj na raste hospodárstva našej republiky,“ zhodnotil minister hospodárstva Peter Žiga.
Situáciu prirovnal k spojeným nádobám. Ak sa ekonomika v rámci Únie aj celého sveta nenaštartuje, pocítime to aj my. „Sme proexportne orientovaná krajina. Viac ako 85 percent hrubého domáceho produktu sa tvorí na cudzích trhoch,“ pripomenul Žiga. Vyjadril sa aj k odstávke výroby vo Volkswagene či skrátenému pracovnému týždňu v U. S. Steel. Pripisuje to aj zmene štruktúry priemyslu. „Ak nebudeme vedieť reagovať na rozvoj elektromobility, tak pracovné miesta v automobilovou priemysle môžu byť ohrozené. Vláda bude robiť maximum pre to, aby sme zamestnávateľov a zamestnanosť udržali,“ podčiarkol.
Slovenskú ekonomiku budú v tomto roku ovplyvňovať aj neistoty na európskych a globálnych trhoch vyplývajúce z obchodných vojen, brexitu či neschopnosti Európskej únie naštartovať vnútorný trh.
„Európska únia vyčerpala primárne zdroje z efektu spoločného ekonomického priestoru, vyčerpala tiež nové zdroje vyplývajúce zo svojho rozšírenia o krajiny strednej a východnej Európy a dočerpáva výhody z delokalizácie svojich výrobných kapacít mimo krajín Únie,“ dodal Mihók s tým, že Únia nevie nájsť efektívny spôsob reštartovania vnútorného trhu, čím stráca pozície v globálnom priestore.
--------------------------------------------
Čo odznelo na konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
Firmy naďalej trápia vysoké náklady na pracovnú silu, čo môže byť dôvodom na prepúšťanie v niektorých podnikoch. Tu si podľa šéfa rezortu hospodárstva Petra Žigu musíme uvedomiť, že z nízkej ceny práce nemôžeme donekonečna profitovať.
O vysokých nákladoch na pracovnú silu
„Rast domáceho produktu v predchádzajúcich obdobiach, rast ekonomiky, vytváral aj tlak na rast ceny práce. Posunuli sme priemernú mzdu na Slovensku z roku 2012, keď bola na úrovni asi 700 eur, na dnešných 1 100 eur. Zvyšuje sa aj cena minimálnej mzdy.“ Preto aj v najbližších rokoch podľa Žigu nebudeme vedieť konkurovať krajinám Balkánu ako Srbsko, Bulharsko, ani Strednej a západnej Ázie. „Voči krajinám, v ktorých priemerná mzda dosahuje 300, 400, možno 500 eur, už nebudeme v cene pracovnej sily konkurovať. Ide o výrobu založenú na nízkej pridanej hodnote, ktorá sa už nebude môcť realizovať na Slovensku,“ povedal Žiga. Všetky snahy rezortov financií a hospodárstva aj doteraz smerovali k tomu, aby sa u nás rozrastala výroba s vyššou pridanou hodnotou. „K tomu smeruje aj podpora investícií zo zahraničia. Chceme ich motivovať k tomu, aby investovali do vyššej pridanej hodnoty.“
O znížení cien elektriny
Ceny energií by mala znížiť reforma prevádzkového systému – takzvanej tarify za prevádzkovanie systému dodávky. Do ceny energie sú zahrnuté aj náklady na výrobu elektriny cez obnoviteľné zdroje, rovnaký pomer je pre domácnosti aj pre priemyselné podniky. To podľa Žigu priemyselné podniky dostáva do nepríjemnej situácie, že ich zahraniční konkurenti nakupujú elektrickú energiu za nižšie ceny. Reforma prevádzkového systému bude podľa ministra hospodárstva potrebovať silnú politickú podporu. „Hovoriť treba o reštrukturalizácii, teda o viaczdrojovom financovaní. Netradičným krokom vlani bola podpora sumou 40 miliónov eur, ktorá smerovala do energeticky náročných podnikov.“ Systém by mal byť do budúcnosti podľa Žigu podporovaný aj zo štátneho rozpočtu, nielen z predaja elektrickej energie.
O kontinuite v podnikaní
Pri výmene vlád každá chce priniesť zrazu zmenu. Pred týmto trendom varuje Pavol Ochotnický, profesor Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Pravidelne to narúša kontinuitu, ktorá na Slovensku chýba. Či už sa to týka realizácie rôznych veľkých infraštruktúrnych projektov, akým je napríklad výstavba diaľnic. Týka sa to aj drobných stavieb,“ povedal. Upozornil na rebríček konkurencieschopnosti, kde sme z hľadiska stavených povolení na 145. mieste zo 190. „Legislatíva je veľmi nepriateľsky nastavená. Namiesto toho, aby sa trestali podnikatelia, ktorí pravidlá porušujú, tak sú trestaní kolektívnou vinou práve tí, ktorí chcú postupovať podľa zákona,“ myslí si.
O konkurencieschopnosti krajiny
Najväčšími hybnými silami v rámci EÚ je technologická pripravenosť krajiny, tréning a vzdelávanie pracovnej sily a najmä rozvinutosť kreatívneho sektora. Platenie daní podľa Pavla Ochotnického nie je až taký významný faktor pre rast produktivity výrobných faktorov. „Je to čiastočne aj úroveň talentov. Treba vyvinúť systematickú politiku podpory technologickej pripravenosti krajiny. S tým sú spojené obavy, že nové technológie postupne vytlačia ľudí z rôznych pracovných pozícií,“ tvrdí Ochotnícký. Podľa jeho slov podobne ako to bolo v minulosti, keď sme sa bavili o tom, že bankomaty zoberú prácu zamestnancom bánk. „Dnes to, o čom diskutujeme aj v rámci Centra pre finančné inovácie, je, že vlastne tie nové technológie prinesú nové šance,“ podčiarkol profesor. Otázkou však podľa neho je, či naši zamestnanci budú schopní byť pri vzniku takýchto profesií, byť pri vývoji týchto robotov, byť pri vývoji technológií. „Ľudský potenciál tu je a skutočne treba intenzívne zapojiť všetky univerzity, ktoré tu sú. Je tu množstvo odborníkov, akurát sa mi zdá, že sa nám doteraz nedarilo nastaviť systém podpory,“ povedal Ochotnický.
O zdanení robotov
Z dlhodobého horizontu, ak bude automatizácia reálne brať pracovné miesta, tak sa bude zvažovať aj o zdanení robotov, domnieva sa minister financií Ladislav Kamenický. Zatiaľ je to však predčasné. Robotizácia je však podľa ministra hospodárstva Petra Žigu nezvrátiteľná. „Zdaňovanie robotov je otázka vzdialenej budúcnosti. Nepredpokladám, že sa zavedie o dva či tri roky. Možno to bude reálne o 15 rokov,“ odhaduje. Žiga pripomenul, že Slovensko je v robotizácii na popredných priečkach. „Sme na 16. mieste na svete. Roboty v najbližšej budúcnosti však nebudú ohrozovať pracovné miesta nejakým zásadným spôsobom. Perspektívne však o tom treba hovoriť,“ tvrdí.
----------------------------------------------------------
AKO HODNOTIA PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE FIRMY
Podnikateľské prostredie v roku 2019 podľa 54 percent hodnotení respondentov stagnovalo, 6 percent ho hodnotilo ako priaznivé a 40 percent ako nepriaznivé. Medziročný pokles priaznivých hodnotení bol veľmi mierny, výraznejšie vzrástol podiel nepriaznivých hodnotení, a to z 28 na 40 percent.
Hospodársku politiku vlády v roku 2019 hodnotilo negatívne 57 percent respondentov, podiel oproti predchádzajúcemu roku vzrástol o sedem percent. Vysoké daňové a odvodové zaťaženie členovia komory už dlhodobo považujú za najväčšie riziko pre podnikanie. Aj v roku 2019 sa v negatívnom hodnotení dostalo na prvé miesto, druhým rizikom je nízka vymáhateľnosť práva a tretím nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Pozitívne hodnotenie vstupu do EÚ dlhodobo zostáva na vysokých hodnotách. Takto ho v roku 2019 hodnotilo 92 percent respondentov, negatívne len päť percent. Prieskum Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory