Nielen občania, ale aj obce a podnikatelia sa budú môcť uchádzať o dotácie na nákup ekologických vozidiel.
Podrobnosti bude obsahovať program, ktorý vyhlási rezort hospodárstva pravdepodobne začiatkom decembra.
Štát má dotovať nákup elektromobilov sumou 8-tisíc eur a plug-in hybridov sumou 5-tisíc eur.
Podporované majú byť osobné vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá s maximálnou výškou obstarávacej ceny 50-tisíc eur.
„Pripravená výzva musí ešte prejsť posudzovaním, ktoré už nie je v rukách rezortu, ale napríklad Protimonopolného úradu,“ odkázal hovorca rezortu Maroš Stano.
Bytostne závislé od nových materiálov a recyklácie drahých kovov
Skôr, než cena, je pre drvivú väčšinu motoristov hlavnou podmienkou kúpy elektromobilu fungujúca sieť nabíjacích staníc.
Dobrou správou je, že Európska únia chce ich mať na svojom území do roku 2025 približne milión. Tou menej pozitívnou, že zásoby surovín na výrobu komponentov do áut a do nabíjačiek klesajú a treba ich nahradiť novými materiálmi. Nevyhnutné bude nasmerovať investície aj do recyklácie drahých kovov.
Pozitívnou správou je tiež, že 850 nových nabíjacích staníc plánuje v strednej Európe vybudovať slovenská spoločnosť Greenway.
Nabíjanie sa musí zrýchliť na úroveň niekoľkých minút
Ak však má elektromobilita významnejšie prehovoriť do spôsobu dopravy, bude potrebné, aby sa nabíjanie zrýchlilo na úroveň niekoľkých minút, čo si vyžiada nasadenie vyspelejších typov batérií a nabíjacích technológií.
K zlepšeniu nabíjacích vlastností by mali prispieť najmä špeciálne plasty, ktoré sú kľúčové pre ďalší rozvoj batériového segmentu. To sa týka nielen akumulátorových článkov, ale aj nabíjacích staníc a pohonného systému elektrických áut.
Vysoko odolné plasty, ktoré sa používajú v konektoroch, spínačoch a kábloch nabíjacích staníc začala vyrábať aj firma Lanxess.
Napätie v zásuvkách a nabíjacích kábloch pre elektromobily je totiž výrazne vyššie, ako sa všeobecne predpokladá, čo spôsobuje ich prehrievanie a znižuje účinnosť.
„Naše plasty Durethan a Pocan sú rezistentné voči vysokým teplotám, vďaka čomu si zachovávajú rozmerovú stabilitu, tuhosť a nosnosť. Výrobcom tak poskytujú potenciál pre vývoj inovatívnych produktov,“ hovorí vedúci tímu e-Powertrain Julian Haspel. To isté podľa neho platí aj pre oblasť indukčného nabíjania. Vysoko odolné plasty ako Durethan a termoplastické kompozitné materiály typu Tepex nachádzajú uplatnenie i pri výrobe nabíjacích podložiek, krytov automobilových a pozemných rámov, ako aj celých nabíjacích systémov.
Kritický nedostatok niektorých surovín
Automobilový priemysel sa musí vysporiadať aj s kritickým nedostatkom niektorých surovín. Vyše dve tretiny svetovej produkcie vzácnych kovov dnes ovláda Čína. Technologická univerzita v Sydney zmapovala dovedna až štrnásť vzácnych kovov, ktoré sú nevyhnutné nielen pre rozmach elektromobility, ale elektrifikácie ako takej.
Na území Európskej únie sa totiž nevyskytujú žiadne významnejšie zdroje surovín, ktoré potrebujú elektromobily k optimálnej funkčnosti. Ide o prvky ako dysprózium a neodým, z ktorých sa vyrábajú magnety do motorov a generátorov. Kobalt, mangán a nikel sú zasa súčasťou lítium-iónových dobíjacích batérií.
Ak by sa Čína rozhodla použiť svoje nerastné bohatstvo ako zbraň v obchodnej vojne, okolitý svet sa zrejme naučí používať iné výrobné metódy, to však nebude hneď. Nedá sa pritom vylúčiť ani to, že s narastajúcim počtom elektrických vozidiel na cestách by svet mohlo postretnúť niečo podobné ako pri ropnom embargu arabských krajín v sedemdesiatych rokoch.
Investície treba nasmerovať do nových metód recyklácie
Jednu z možností, ako tomu predísť, ponúkajú výskumníci z Univerzity technológií Chalmers vo Švédsku. Vyvíjajú riešenia, ktoré umožňujú nahradiť vzácne kovy uhlíkovými materiálmi, ako je grafén. Sú to látky, ktoré sa, podobne ako vzácne kovy, vyznačujú vysokou pevnosťou a dobrou vodivosťou.
„Existuje mnoho nových uhlíkových nanomateriálov s podobnými vlastnosťami ako kovy. Je to vítaná cesta, ale rovnako dôležité je investovať aj do vývoja nových metód recyklácie vzácnych kovov,“ upozorňuje jeden z výskumníkov Björn Sandén.
Ročná spotreba lítia a ďalších vzácnych kovov ako dysprózium a neodým už o pár rokov prekročí súčasné ťažobné možnosti. To znamená, že už onedlho nebude dostatok vzácnych kovov na výrobu potrebného množstva batérií.
Slovenské výskumné skupiny
Ťažba vzácnych kovov značne zaťažuje životné prostredie, ani ich svetové zásoby nie sú nevyčerpateľné. Napríklad kobalt sa má minúť už do roku 2050. Recyklácia vzácnych kovov z použitých výrobkov je pritom momentálne na minimálnej úrovni.
Je totiž veľmi komplikované extrahovať pri rozumných ekonomických nákladoch prvky, ktoré sa v súčiastkach nachádzajú len v malých množstvách.
O to viac teší, že aj na Slovensku vznikajú technológie, ktoré to umožňujú.
Výskumná skupina Tomáša Havlíka z Technickej univerzity v Košiciach napríklad vyvinula pre firmu Machtrade linku na spracovanie malých prenosných batérií, no významné úspechy dosiahla aj na poli zhodnocovania lítiových akumulátorov z elektromobilov, mobilných telefónov a notebookov či recyklácie dosiek plošných spojov.
Ambície Slovenskej Batériovej Aliancie
Slovenská Batériová Aliancia rozbehla spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, inovátormi, akadémiou a finančnými inštitúciami s cieľom reálne sa podieľať na hodnotovom reťazci batérií v Európe. Aliancia tak môže prispieť aj k širšej ambícii Slovenska rozvinúť svoj potenciál do regionálneho inovačného údolia, takzvaného Danube Valley.
Hodnota trhu s batériami sa odhaduje na 250 miliárd eur ročne od roku 2025 a Európska únia si nemôže dovoliť závislosť od ázijských trhov, ktoré už pochopili kľúčový význam batérií. Pod strechou Európskej Batériovej Aliancie, ktorá združuje približne 120 priemyselných hráčov a inovátorov, preto podniká zásadné kroky smerom k masovej produkcii batérií v Európe. Slovenská Batériová Aliancia podčiarkuje strategický presah na Slovensko a predpokladá ich úzku spoluprácu.