Mobing, šikanovanie na pracovisku. Vec, ktorá je pre mnohých z nás známym javom. Ako sa však proti tomu brániť? Čo by sme mali robiť, aby došlo k náprave takéhoto negatívneho javu?
"Zamestnanec má možnosť chrániť sa proti mobbingu aj sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vždy radíme využiť najprv komunikačné techniky a až potom prostriedky právnej ochrany," prízvukuje Daniela Gemerská, poverená výkonom funkcie výkonnej riaditeľky Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Ako pokračuje, človek sa môže obrátiť na personálne oddelenia zamestnávateľa (oddelenie riadenia ľudských zdrojov), zástupcov zamestnancov alebo odborovú organizáciu. Má právo od zamestnávateľa žiadať, aby urobil nápravu daného stavu alebo podať podnet na inšpektorát práce, ktorý môže uložiť sankciu za nedodržanie pracovných podmienok. Pokiaľ nedôjde k náprave, je možné využiť právne prostriedky, či už mediáciu alebo konanie pred súdom. Ak by konanie zamestnanca napĺňalo znaky trestného činu, teda určitej skutkovej podstaty, bolo by možné uložiť za konanie aj určitý trest.
Dôležité etické kódexy
Gemerská ďalej hovorí, že to, aké postihy môžu byť vo firmách za mobing, by mali určovať interné pravidlá firiem (označované aj ako vnútropodnikové normy). "Je nám známe, že najmä veľké firmy majú vytvorené etické kódexy zamestnancov. Mali by slúžiť na úpravu aj interpersonálnych vzťahov. Mali by v nich byť určené postihy voči tým zamestnancom, ktorí sa dopustia mobbingu či inej formy ,násilia' na pracovisku," dopĺňa.
Postihy by podľa nej mohli mať široký rozsah. Mohlo by ísť o osobné či písomné ospravedlnenie alebo až o finančný postih (napríklad zníženie či odobratie osobného ohodnotenia). Vnútropodnikové normy, teda etický kódex, by mohol určovať, kedy zamestnanec svojím konaním porušuje pracovnú disciplínu a tiež by mohol stanovovať za toto porušenie určité sankcie.
Ak zamestnávateľ zistí mobbing na pracovisku, mal by - ako pokračuje Gemerská - analyzovať situáciu, možné príčiny vzniku tohto javu či dôvody nahromadených emócií. "Pokiaľ dovtedy neprijal žiadne preventívne opatrenia, je nevyhnutné ich zaviesť a obmedziť tak možný nárast problémov. Vhodné sa ukazujú stretnutia zamerané na prevenciu konfliktných vzťahov na pracovisku a stanovenie účinnej ochrany novým kolegom," hovorí Gemerská.
Možnosti právnej ochrany
Slovenský právny poriadok nepozná definíciu mobbingu a sankcie proti nemu. Právnu ochranu proti prejavom týchto javov na pracovisku poskytuje predovšetkým zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) a Zákonník práce. Jedinou inštitúciou na posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona je na Slovensku Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Podľa Gemerskej Zákonník práce deklaruje povinnosť výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi ako jednu zo základných zásad platných pre celú oblasť pracovného práva. "Význam a zmysel ustanovení obsahujúcich zákaz konania v rozpore s dobrými mravmi je vo všeobecnosti možné chápať ako úsilie o vylúčenie hrubého porušovania morálky v súvislosti s výkonom práv, o zabezpečenie elementárnej slušnosti pri výkone subjektívnych práv alebo o dodržanie určitého etického minima pri výkone subjektívnych práv," vysvetľuje Gemerská.
Podľa riaditeľky Osobného úradu Kancelárie verejného ochrancu práv Alexandry Stachovej podľa Zákonníka práce (paragraf 13 odsek 4) má zamestnanec v prípade diskriminácie (paragraf 13 odsek 4) právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom (§ 13 ods. 5).
Konanie pred súdom
Domáhať sa ochrany proti mobbingu pred súdom je možné žalobou pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Ak sa poškodený obráti na súd, môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Čo by mal robiť postihnutý.
Ak má osoba pocit, že sa stala obeťou mobbingu na pracovisku, odborníci na danú problematiku odporúčajú nasledujúci postup:
- Zanalyzovať situáciu, ujasniť si fakty, prebrať vzniknutú situáciu s niekým mimo pracoviska.
- Dokumentovať, zaznamenávať si skutočnosti, zbierať písomnosti, získať prípadných svedkov (zaznamenané skutočnosti sú potrebné v prípadnom kontakte s mediátorom, právnym zástupcom, lekárom, inšpektorom práce, tiež môžu slúžiť ako dôkazový materiál v súdnom konaní).
- Konzultovať právne možnosti riešenia (na tento účel niektorí odporúčajú aj poistenie právnej ochrany).
- Po neúspešných rozhovoroch, prípadne sťažnostiach adresovaných vedeniu, využiť právne možnosti riešenia (vždy odporúčame konzultovať postup vo veci s odborníkom), napríklad podanie sťažnosti zamestnávateľovi podľa paragrafu 13 odsek 4 Zákonníka práce (na ktorú je zamestnávateľ povinný reagovať).