Sporivosť je pre Slovákov typická. V prieskume, ktorý si dala urobiť spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, dve tretiny našincov priznali, že majú úspory. Výrazne pritom prevažujú ľudia bez záväzkov po splatnosti, z ktorých má úspory plných 78 percent. Sporia však aj dlžníci, z ktorých má úspory viac než polovica. O niečo viac sporia muži – tých je až 70 percent, kým žien je „len“ 63 percent. Naopak, takmer vyrovnaný je podiel ľudí s úsporami v rámci všetkých vekových kategórií.
Regióny s najvyšším sporením
Podiel ľudí s úsporami výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Úspory má 77 percent ľudí s vysokoškolským vzdelaním, 69 so stredoškolským s maturitou a 55 so základným vzdelaním. Podľa prieskumu sporia Slováci podobne bez ohľadu na to, v akom veľkom meste žijú, ale o niečo viac sporia v Prešovskom a Žilinskom kraji.
„Pozitívne vnímame fakt, že podľa výsledkov prieskumu zastávajú podobný prístup k sporeniu ľudia vo všetkých vekových kategóriách vrátane tej najnižšej medzi 18 a 24 rokmi. Slováci majú peniaze najčastejšie uložené na sporiacom a bežnom účte v banke, výnimkou nie sú úspory v hotovosti,“ hovorí Jana Žaludová, tlačová hovorkyňa spoločnosti KRUK.
Úspory na nečakané výdavky
Cieľom sporenia je s absolútnou prevahou vytváranie rezervy na nečakané situácie. Tento účel sporenia uvádza ako hlavný hneď 58 percent opýtaných. Nasleduje sporenie na dôchodok (tretina respondentov) a až potom uvádzajú rôzne „spotrebné“ účely sporenia, ako je napríklad rekonštrukcia domu či bytu, nákup auta, domácich spotrebičov alebo odpočinkové a zábavné aktivity.
V priemere najviac Slovákov má úspory vo výške jednomesačného až trojmesačného platu (21 percent respondentov). Nasledujú úspory vo výške troj- až šesťmesačného platu, resp. do výšky svojho ročného príjmu.
„Slováci myslia na budúcnosť a uvedomujú si, že ich môžu postihnúť problémy so zamestnaním či zdravím, rovnako ako napríklad nečakané výdavky za opravu auta. Hlavným zmyslom úspor sú preto práve neplánované výdavky v nečakaných situáciách. Aj druhý hlavný zmysel úspor je orientovaný na budúcnosť, keď ani v dôchodku nechcú Slováci tak veľmi zľaviť zo svojho životného štandardu a víťazí osobná zodpovednosť za vlastnú finančnú situáciu,“ doplňuje Jana Žaludová, tlačová hovorkyňa spoločnosti KRUK.