Takmer tretina študentov priznáva, že zvolila školu aj vďaka jednoduchému prijímaciemu pohovoru. Vyplýva to z prieskumu Centra edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v spolupráci so spoločnosťou Profesia. Do prieskumu sa zapojilo vyše 5 300 študentov na Slovensku. Medzi nimi boli respondenti z bakalárskeho, inžinierskeho, magisterského i doktorandského štúdia.
Väčšina ide za konkrétnym odborom
Výsledky ukázali, že študenti sa pri výbere univerzity rozhodovali najmä podľa odboru. S odpoveďou sa stotožnilo až 66,5 percenta respondentov. Toto zistenie je zaujímavé najmä z dôvodu, že je v rozpore s neskorším správaním absolventov vysokých škôl na trhu práce. Spoločnosť Profesia prináša každý rok rebríček absolventov vysokých škôl podľa záujmu zamestnávateľov. Výsledky okrem iného neustále poukazujú na to, že najmä absolventi prírodných vied, pedagogiky a zdravotníctva si často nehľadajú prácu v odbore, ktorý vyštudovali.
Zaujímavosťou môže byť, že viac než polovica opýtaných uviedla, že dôvod rozhodnutia študovať vysokú školu bola aj perspektíva dobre plateného zamestnania. Motiváciu získať vysokoškolský titul, „lebo sa zíde“, pripustila približne tretina opýtaných. Menej respondentov, presne 18,2 percenta, uviedlo ako motiváciu predĺženie a užitie si študentského života. Vplyv rodičov a okolia na rozhodovanie je pomerne nízky (uvádza ho 14 percent), rovnako ako vplyv rodinnej tradície (necelé štyri percentá). Na výber konkrétnej školy a fakulty má podľa výsledkov najväčší vplyv dobré meno a regionálna blízkosť školy. Takmer tretina študentov, teda 30,3 percenta priznáva, že na ich výber mala vplyv skutočnosť, že na školu či fakultu bolo jednoduché dostať sa.
Výber školy ovplyvňujú referencie
Rozhodnutie súčasných študentov ovplyvňujú aj iní ľudia. Približne 37 percent respondentov priznáva, že pri výbere sa opierali aj o úspešnosť súčasných absolventov na trhu práce, a 33 percent súčasných študentov dodáva, že sa nechali ovplyvniť aj odporúčaniami priateľov, známych a rodiny. Spoliehajú sa, že ich školy naučia presne to, čo budú potrebovať na trhu práce. Medzi najčastejšími očakávaniami od vysokých škôl sú najmä výborné referencie vďaka dokončeniu štúdia, dokonalá príprava na trh práce a všestranné a široké uplatnenie. V tomto prípade teda môžeme vidieť, že študenti ešte pred nástupom do školy sú toho názoru, že práve vysoká škola ich dokonale pripraví na to, čo od nich neskôr budú očakávať zamestnávatelia po nástupe do pracovného života.
Na slovenských školách neočakávajú nadštandard
Respondenti mali pred nástupom na univerzitu najnižšie očakávania napríklad pri domnienkach, že im škola ponúkne medzinárodné príležitosti, že bude štúdium excelentne organizované a riadené a že im škola prinesie nadštandardné podmienky a prístup. Hoci študenti mali pred začiatkom štúdia nižšie očakávania od možností medzinárodnej spolupráce, ponuka možností výmenných pobytov študentov v zahraničí dosiahla najlepšie hodnotenie reálnych skúseností študentov. V tomto prípade sa teda ukazuje, že očakávania študentov boli nižšie ako skutočnosť.
Chýba rozvoj podnikateľských schopností
Respondenti označili, že vysoká škola im poskytuje najlepší základ v smere vlastného osobného rozvoja, ďalšej schopnosti učiť sa a budúcej pracovnej kariéry.
Kým budúca pracovná kariéra bola označovaná relatívne pozitívne, respondenti hodnotili horšie rozvoj podnikateľských činností. Akú štruktúru by študenti zvolili pre svoje štúdium najradšej? Študenti v súčasnosti jasne preferujú takzvané T-shaped oproti I-shaped či Generalist modelu. To znamená získať jednu odbornosť do hĺbky a súčasne prehľad o ďalších, súvisiacich odbornostiach a zručnostiach s cieľom získať schopnosť medziodborovo spolupracovať. Študenti apelujú na školy, že chcú viac praxe, to považujú za najakútnejšiu potrebu. Podľa nich je potrebný dôraz na praktické prvky prípravy, väčší dôraz na tvrdé zručnosti a viac možností kombinovať predmety.
(Zdroj: profesia)