Pred dilemou, či rozdeliť majetok darovacou zmluvou alebo závetom, stoja najmä rodičia, ktorí sa snažia rozdeliť ho alebo aj vylúčiť z dedenia niektorého z potomkov. Notárka Miriam Imrich Breznoščáková objasňuje právne dôsledky jednotlivých listín.
ZÁVET je jednostranný právny úkon
V tomto dokumente ako vlastník majetku prejavíte svoju jednostrannú vôľu. Určíte teda, ako sa má naložiť s vaším majetkom pre prípad smrti. Uplatní sa k okamihu smrti vás ako závetcu – vlastníka vecí, či už hnuteľných alebo nehnuteľných, ale aj majetkových práv. Od tohto momentu sa mení osoba vlastníka. Vlastníctvo prechádza zo závetcu – poručiteľa na závetného dediča.
„Aby nastali účinky závetu, a teda naplnila sa vôľa závetcu, musí závetný dedič dedičstvo prijať. Musí teda dediť, nemôže sa svojho dedičstva zo závetu vzdať. Je však na jeho slobodnej vôli, čiže on rozhoduje o tom, či dedičstvo zo závetu skutočne prijme. Ešte stále totiž môže uzatvoriť s ostatnými dedičmi inú dohodu,“ upozorňuje notárka Miriam Imrich Breznoščáková.
POZOR! Na strane závetného dediča sa môže uviesť niekoľko osôb, no závetca môže byť len jedna osoba, keďže náš Občiansky zákonník spoločný závet nepripúšťa, a to ani keby ho chceli zanechať manželia. Dedičom zo závetu môže byť aj darca, ale aj zatiaľ nenarodené, no už počaté dieťa. Závetcom však môže byť v prípade závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice len osoba staršia ako 15 rokov.
Rada notárky
Vaša posledná vôľa sa však nemusí naplniť. Je to, ako vysvetľuje notárka, vtedy, ak sa závetný dedič s ostatnými zákonnými dedičmi dohodnú na inom rozdelení dedičstva. Dohodnúť sa môžu aj o tom, že osoba určená v závete nenadobudne majetok, ktorý jej poručiteľ odkázal. „Závisí to aj od potomkov závetcu. Tí sú totiž neopomenuteľní zákonní dedičia. Môžu tak namietať relatívnu neplatnosť závetu a žiadať si z dedičstva svoje zákonom určené podiely vrátane majetku zahrnutého do závetu,“ vraví Breznoščáková. Všetky tieto úkony, ktoré môže po smrti závetcu urobiť závetný aj neopomenuteľný dedič, môžu tak zmariť vašu poslednú vôľu, aby sa bezplatne presunulo vlastníctvo z vás na osobu, ktorú si určíte v závete. „Treba si tiež uvedomiť, že poručiteľ môže počas života kedykoľvek závet zrušiť, zničiť – ak ho má u seba. Môže ho kedykoľvek zmeniť a robiť opakovane nové závety,“ upozorňuje Breznoščáková.
DAROVACIA ZMLUVA: Je to dvoj- aj viacstranný právny úkon
Na rozdiel od závetu sa pri každej zmluve vyžadujú prejavy vôle oboch zmluvných strán. Na jednej je vlastník ako darca, ktorý prejaví, že chce niečo darovať, teda bezplatne previesť vlastníctvo na inú konkrétnu osobu, a na druhej strane sa vyžaduje aj prejav vôle obdarovaného. Vyjadrí sa tým, že konkrétny dar bezplatne prijíma.
„Na oboch zmluvných stranách, teda na strane darcu aj obdarovaného, môže stáť viacero účastníkov, čiže viacerí darcovia,“ vraví Breznoščáková. Poukazuje pritom na prípady, ak sa o nehnuteľnosť delí viacero podielových spoluvlastníkov. „Ale aj na druhej strane môžu byť viacerí obdarovaní. Napríklad ak vec prejde darom do ich spoločného podielového spoluvlastníctva. Prípadne, ak ide o manželov, tí dostanú vec darom tiež do podielového spoluvlastníctva. Ďalší prípad je, ak sa dar bude deliť napríklad geometrickým plánom medzi viacerých samostatných vlastníkov ako obdarovaných. V jednej darovacej zmluve sa pritom môže darovať aj viac vecí.“
POZOR! Dar prechádza na obdarovaného podľa toho, či ide o hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť. Ak sa darujú šperky, obrazy či autá, zmluva je uzavretá ku dňu vydania daru, prípadne – pri písomnej kúpnej zmluve – dar prechádza na obdarovaného dňom podpisu. Ak je predmetom daru dom, byt, garáž či pozemok, vlastníctvo prechádza na obdarovaného až odo dňa rozhodnutia katastra, keď sa povolí vklad vlastníckeho práva z darcu na obdarovaného.
Rada notárky
Pri darovacej zmluve sú na rozdiel od závetu obe strany viazané svojimi zmluvnými prejavmi.
„Ak sa darca a obdarovaný rozhodnú po podpísaní zmluvy, že nechcú, aby došlo k zmene vlastníctva, môžu vziať návrh na vklad do katastra obaja späť. Ak však už k vkladu došlo, môžu tak urobiť len na základe ďalšieho úkonu, a tým je odstúpenie od darovacej zmluvy. Robí sa to podľa konkrétneho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to dohodnuté v zmluve, a následne opäť zápisom do katastra nehnuteľností,“ objasňuje Breznoščáková.
V takej situácii odporúča využiť aj spätný dar z obdarovaného na darcu, za rovnakých podmienok, ako sa uzatvorila predchádzajúca darovacia zmluva. Čo však, ak obdarovaný dar vrátiť nechce?
„Vrátenia sa dá domáhať už len na súde, kde darca musí už preukázať, že sa obdarovaná osoba k nemu alebo členom rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy,“ vraví notárka. Súdu sa môžete vyhnúť mediáciou. Vyberiete si ho zo zoznamu v registri mediátorov, ktorý vedie ministerstvo spravodlivosti. „Ak je výsledkom mediácie dohoda o spätnom prevode vlastníctva z pôvodného obdarovaného na pôvodného darcu, bude takáto dohoda titulom pre vklad do katastra v prospech pôvodného darcu.“