Ťažšia cesta je niekedy lepšia

Práci finančníčky a rovnakej spoločnosti, v ktorej začínala, je verná už viac ako dve desiatky rokov. Nedávno dosiahla na pozíciu na jej samom vrchole. Tvrdí však, že na ňom chce zotrvať len krátke obdobie. Jej túžbou ani ambíciou totiž nikdy nebolo riadiť firmu.
Predsedníčka predstavenstva a výkonná riaditeľka spoločnosti Sibamac. Emília Jusková.

Bez vyšších mét
Nesnívala o tom, že by mohla dosiahnuť na najvyšší post v stavebnej spoločnosti. Fakt, že je dnes na čele predstavenstva, považuje skôr za plynulé pokračovanie profesijnej dráhy ako za zámer. "Nemám pocit, že by som si niečo, čo chcem v kariére dosiahnuť, vopred vytýčila," vraví.
Keď v roku 1980 absolvovala Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, chcela sa venovať tomu, čo vyštudovala. Teda financiám.
Nikoho z brandže nepoznala. Jej postup pri hľadaní miesta bol na dnešné pomery kuriózny. Išla od firmy k firme, rad-radom sa zaujímala o miesto. V prvých dvoch nepochodila, v tretej už áno. V jednom zo závodov Stavoindustrie hľadali vedúcu finančného oddelenia. "Trochu sa mi zatriasli kolená, nebola som si istá, či to zvládnem."
Dokázala to najmä vďaka ústretovému prístupu kolegu, ktorý práve odchádzal do dôchodku. Práve on jej dal dobrý základ pre prax, bez neho by sa v tom čase zrejme nezaobišla. Podnik sa boril s finančnými problémami. Ona do nich vhupla rovnými nohami.

Žena vo svete mužov
Nie je stavbárka, ale ekonómka. Napriek tomu jej pôsobenie v stavebnej profesii nerobí problémy. Prechádzala firmou postupne, a to dnes považuje za cennú devízu. Roky sa snažila do tajov spoločnosti i stavebnej brandže preniknúť, pochopiť ich.
Stavebníctvo je dosť tvrdé odvetvie. Keď sa v ňom objaví žena, je to viac rarita než samozrejmosť. Napriek tomu Emília Jusková nikdy nemala pocit, že by sa na ňu pozerali nedôverčivo, nech už zastávala post vedúcej finančného odboru na podnikovom riaditeľstve, ekonomickej riaditeľky alebo neskôr šéfky predstavenstva spoločnosti Sibamac. Azda len v začiatkoch pôsobenia vo firme. Prichádzala s podnetmi, ako by sa firemné problémy dali riešiť. Dodnes nevie, či vtedajší rezervovaný postoj starších kolegov pramenil z toho, že bola mladšia, alebo z toho, že patrí k nežnejšej polovici ľudstva.

Ako sa vidí
Sama o sebe hovorí, že je niekedy až veľmi precízna. Práca ju baví, okolie ju považuje za vorkoholičku. "Vždy ma viedla túžba niečo sa naučiť a dokázať. Problémy boli pre mňa výzvou: ukáž, či to zvládneš. To ma hnalo."
Snaha ukázať, čo vie, ju po piatich rokoch zaviala na podnikové riaditeľstvo a neskôr do kresla prokuristky a ekonomickej riaditeľky.
Napriek tomu, že zastáva vysoký post, nie je jej práca od zeleného stola blízka. "Chcem ísť na stavbu a porozprávať sa s robotníkmi. Viem, že berú osobný kontakt inak ako holé pokyny či príkazy."
Presadzuje zásadu, že vzájomné problémy či výhrady by si mali ľudia okamžite vydiskutovať. Ich zdĺhavé tlačenie pred sebou považuje za míňanie času i energie.
Nemá rada neúprimnosť. Mrzí ju, ak podriadení majú problém a nenájdu silu či odvahu sa s ním zveriť. Považuje za slabošstvo, ak človek vie niečo povedať na chodbe, ale nie do očí človeku, ktorého sa to týka.

Súboje firiem
Sibamac stavia takmer všetko. Od priemyselných hál a hypermarketov až po byty a administratívne budovy. Ich škálu neplánuje rozširovať ani v budúcnosti. Radšej si chce udržať pozíciu a aktivity, v ktorých je spoločnosť silná.
Pred privatizáciou sa firma spoliehala najmä na štátne zákazky. Nevyhla sa situácii, keď sa tendre, v ktorých Sibamac úspešne obstál, spájali s osobami, ktoré o nich mohli rozhodovať. Napríklad pri výstavbe Národného tenisového centra v Bratislave či expozitúry Národnej banky Slovenska. "Brala som tieto stavby ako ktorúkoľvek inú zákazku, na ktorej realizáciu je vypísaná súťaž. Kolegov z predstavenstva som upozorňovala, že sa budú spájať mená." Mala pravdu. Špekulácie o tom, že k zisku zákazky dopomohol Sibamacu jej vlastný manžel, sa objavili okamžite. Podľa Juskovej bol však Sibamac v súťaži lepší než konkurencia. "Niekedy je potrebné ísť radšej ťažšou cestou ako ľahšou, aby sa nevyvolala príčina na spochybňovanie."

Poučenie z chýb
Dnes sa firma na štátnych zákazkách podieľa oveľa menej. Asi 60 až 70 percent prác robí pre zahraničných a domácich súkromných investorov.
Na slovenskom trhu, ktorý zažíva investičný boom, ani veľmi nestíha vrieť konkurenčný boj. Firmy len tak-tak stíhajú plniť požiadavky investorov. Pred niekoľkými rokmi stačilo ponúknuť investorovi dampingovú cenu a spoliehať sa na dodatky. Jusková to nepovažuje za správnu cestu.
Firma by sa mala učiť na cudzích chybách, nie vlastných. Aj Sibamac sa však párkrát poučil až na vlastnom "popálení". "V dobrej viere sme sa uchádzali o zákazku a pri rokovaniach s investorom sme nie vždy dbali na právne urovnanie všetkých záležitostí."
Boli chvíle, keď si ich vedenie myslelo, že obozretnosť nie je namieste. "Veď partnera neberiete ako protivníka, ale potenciálneho zákazníka." Aj preto k nemu nepristupovali tak, že má záujem firmu využiť či nezaplatiť. Ale stretli sa aj s takými prípadmi.
"Snažíme sa z nich poučiť. Z roka na rok robíme vzory zmlúv podľa toho, aké situácie prináša život."

Boj o ľudí
Sibamac v minulosti zanedbal sféru ľudských zdrojov. Inak povedané, nevenoval sa výchove nových pracovníkov. Jusková tvrdí, že sa im to vypomstilo. A tak Sibamac síce získava jednu zákazku za druhou, trpí však nedostatkom robotníkov - murárov, tesárov či železobetonárov. Čím to je? Časť robotníkov dovŕšila vyšší vek a nedosahujú produktivitu ako za mladi. Na výchovu mladých chýba dostatok učilíšť. Robotníkov v mladšom a strednom veku navyše po otvorení trhu s prácou zlákalo zahraničie.
Akcionári a vedenie firmy sa systematicky nepripravovali ani na to, že bude treba nahradiť aj šéfa spoločnosti. "Mala som pocit, že mi najvyšší post v predstavenstve ponúkli s tým, že sa uvidí. Rozhodla som sa, že to na istý čas vezmem."
Ak by to neurobila, mohol by prísť človek zvonku. Istý čas by trvalo, kým by sa dostával do problematiky. Tvrdí však, že to nie je pozícia, na ktorej by chcela zotrvať do dôchodku. Len na prechodné obdobie. Počas neho chce stabilizovať kolektív. Za jednu z úloh považuje omladenie firmy. Chce odovzdať, čo získala.
Vie si predstaviť aj situáciu, že sa so Sibamacom raz rozlúči. Ak taký deň nadíde, chce ostať v ekonomicko-finančnej sfére. Nevie si predstaviť, že by šla do úplne inej brandže.