V záchrannej stanici v Borinke sa starajú o takmer 80 zvierat a vtákov.Magdaléna Tomalová, magazín Srdcovky
StoryEditor

Pomoc pre zranené zvieratá v prírode – ako fungujú záchranné stanice na Slovensku?

28.10.2024, 00:00

Ak nájdete zranené divoko žijúce zviera či vtáka, mali by ste kontaktovať štátnu ochranu prírody alebo niektorú zo súkromných záchranných staníc. Tých je na Slovensku stále nedostatok. Tie najaktívnejšie sa nachádzajú v Zázrivej, Brezovej pod Bradlom, Malackách a Borinke pri Bratislave. Ako takéto stanice fungujú? Aké zvieratá tu majú svoje dočasné útočisko a z akých zranení sa liečia?

V záchrannej stanici v Borinke sa starajú o takmer 80 zvierat a vtákov. Sú medzi nimi ježkovia, kuny, straky, havrany, vrany, holuby, myšiaky hôrne, ale aj sokoly, sova lesná či jastrab. V minulosti prešlo rukami ošetrovateľov už aj viacero veveričiek, zajacov, kačíc či iných zvierat.

„Mnohé zranenia zvierat sú väčšinou priamo alebo nepriamo spôsobené ľudskou činnosťou. Či už ide o zrážku s autom, vypílenie stromov, kde hniezdia vtáky, alebo sa zrania narazením do presklených budov,“ hovorí Ján Jamriška, skúsený záchranár zvierat, ktorý už desať rokov vedie spolu s partnerkou Terezou vlastnú záchrannú stanicu. Dvojica zoológov ju založila pod vlastným občianskym združením Návrat do divočiny priamo pri svojom dome v obci Borinka na Záhorí. Ich vízia a vášeň bola od začiatku jasná – venovať všetok voľný čas záchrane divoko žijúcich zvierat a ich opätovnému návratu do prírody. Od roku 2014 sa im podarilo prijať a ošetriť už viac ako 2500 živočíchov.

image

Ochranári vybudovali na Záhorí útočisko pre zranené zvieratá úplne svojpomocne.

Magdaléna Tomalová, magazín Srdcovky

Projekt záchrannej stanice je čisto neziskový a poskytovať odbornú veterinárnu pomoc zvieratám a vtákom sa mu darí len vďaka obrovskému nasadeniu dobrovoľníkov a finančnej podpore od darcov. Tú získal tím Jána Jamrišku minulý rok aj z programu Envirogranty. V záchrannej stanici mohli vďaka tomu postaviť väčšiu rozlietavaciu voliéru pre vtáky a rozšíriť tak svoju kapacitu. Rovnakú šancu získať grant pre nové nápady neziskových organizácií a ochranárskych združení vyhlásila Nadácia VÚB cez svoju stránku opäť práve teraz.

Ako postupovať pri nájdení zraneného zvieraťa?

Nájdením zraneného zvieraťa sa jeho záchrana iba začína. „Oznámenie nálezu je dôležité, pretože sú medzi nami aj ľudia, ktorí zviera nájdu, nikomu nič nepovedia a napokon v prírode zahynie. Volajú nám ľudia z celého Slovenska. Pýtajú sa nás, čo majú robiť so zranenými zvieratami a kam ich majú doviezť,“ približuje profesionálny záchranár zvierat Ján Jamriška a pokračuje: „Väčšinou sa ľudí pýtame, či ide o mláďa alebo dospelého jedinca, kde ho našli, v akom stave sa nachádza, vypýtame si fotografiu alebo video zraneného zvieraťa. Zaujíma nás, či je zranenie viditeľné, či nemá zvesené krídlo alebo či krváca. Všetko závisí od situácie, ktorú je dobré skonzultovať s niekým, kto má skúsenosti.“

image

Zoológovia zo záchrannej stanice v Borinke Ján Jamriška s partnerkou Terezou.

Magdaléna Tomalová, magazín Srdcovky

Podľa odborníka kontaktujú záchrannú stanicu ľudia nezriedka aj ohľadom mláďat vypadnutých z hniezda: „Vtedy požiadame dotyčného, aby chvíľu počkal a pozoroval, či sa v blízkosti neobjavia rodičia. Niektoré vtáčie mláďatá sa učia lietať, v takom prípade ich netreba zachraňovať. Pri najhoršom sa iba vyložia na konár, no do hodiny z neho mláďa väčšinou splachtí, pretože potrebuje trénovať let. Aby mláďatko dokázalo v prírode normálne lietať, zvyčajne potrebuje niekoľko dní.“ Aj preto v Borinke umiestňujú do voliér často mláďatá s dospelými jedincami, aby sa od nich naučili základy prežitia. Vlastný rodič však svoje mláďa vychová najlepšie.

Zvieratá, ktoré nepotrebujú chirurgický zákrok, ošetria ochranári väčšinou priamo v stanici a dohliadajú na následnú liečbu. „Zvieratá, ktoré potrebujú chirurgický zákrok alebo ambulantné ošetrenie, nosím do svojej práce. So zamestnávateľom som sa dohodol, že za nadprácu môžem ošetrovať zvieratá priamo v ambulancii,“ vysvetľuje povolaním veterinárny lekár Ján Jamriška, ktorému vo vlastnej, svojpomocne vybudovanej záchrannej stanici pomáhajú okrem partnerky aj traja ďalší dobrovoľníci. Celý rozhovor s ním si môžete prečítať v online magazíne Nadácie VÚB Srdcovky.

image

Do Borinky prinášajú zranené zvieratá a vtáky ľudia z rôznych kútov Slovenska. 

Magdaléna Tomalová, magazín Srdcovky

Pokračuje pomoc aj pre ďalšie zelené neziskovky a ochranárov

S cieľom podporiť neziskové a ochranárske organizácie otvorila Nadácia VÚB už 5. ročník programu Envirogranty, v ktorom sa chystá prerozdeliť 50-tisíc eur. Financie sú znovu pripravené nielen pre iniciatívy bojujúce za ochranu prírody a biodiverzity, ale tiež projekty zamerané na envirovýchovu detí či inovácie v sociálno-ekologickom podnikaní. Požiadať o finančnú injekciu z tohto zdroja grantovej podpory môžu neziskové organizácie, ochranárske združenia, školy či malé subjekty v oblasti enviro podnikania.

Vďaka Envirograntom zrealizuje svoje zelené plány vo výsledku 7 až 8 ďalších organizácií. Každá z nich získa grant pre svoj projekt až do výšky 7-tisíc eur. O víťazoch rozhodne odborná komisia. Čas na zaslanie návrhov projektov trvá do 3. novembra 2024 – podať sa dajú cez formulár na stránke Nadácie VÚB. Výsledky budú známe do polovice decembra a od januára sa budú môcť organizácie pustiť do práce. V rámci grantovej podpory environmentálnych aktivít venovala Nadácia VÚB za prvé štyri ročníky programu Envirogranty a tiež svojej enviroceny Atlas sumu už 480-tisíc eur.

image

Záchranári umiestňujú do voliér často mláďatá s dospelými jedincami, aby sa od nich naučili základy prežitia.

Magdaléna Tomalová, magazín Srdcovky
menuLevel = 1, menuRoute = pr-clanky, menuAlias = pr-clanky, menuRouteLevel0 = pr-clanky, homepage = false
17. november 2024 09:27