Strany zvolené do Národnej rady v septembrových voľbách sa zrejme budú snažiť za každú cenu nevyvolávať opäť ďalšie predčasné voľby a budú chcieť skôr stabilizovať situáciu.
Ak by bolo problémom zloženie vlády, ale parlament by bol funkčný, súčasná vláda odborníkov by ostala poverená výkonom funkcie až do vytvorenia nového kabinetu, ktorý získa dôveru parlamentu. Skonštatovala to politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi v súvislosti s prípadnou patovou situáciou pri skladaní novej vlády.
Dôvera v parlamente
Neschopnosť zložiť vládu podľa slov politologičky znamená, že strany, ktoré budú poverené jej vytvorením, síce môžu vytvoriť koalíciu/vládu, no tá nedokáže získať dôveru v novozvolenom parlamente.
"Samozrejme samotnému hlasovaniu o dôvere novovytvorenej vlády môžu predchádzať dlhšie alebo aj menej dlhé rokovania," dodala. Podotkla, že časový rámec na dohodu a vymenovanie vlády stanovený nie je.
"Ústava určuje termíny súvisiace jednak s ustanovujúcou schôdzou parlamentu a tiež časový rámec šiestich mesiacov od vymenovania vlády, ktorý má Národná rada na schválenie jej programového vyhlásenia," uviedla.
Čo sa týka zostavovania vlády, nepísaným pravidlom podľa Világi je, že poverenie získa od hlavy štátu víťaz volieb. Ak by bolo vopred jasné, že má na to nízky až nulový potenciál, môže hlava štátu rovno vyzvať lídra inej parlamentnej strany a poveriť ho zostavením kabinetu.
Garancie
Politologička predpokladá, že hlava štátu bude od politických lídrov požadovať garancie získania dostatočného počtu hlasov na vyslovenie dôvery vláde. Myslí si preto, že vymenovanie menšinovej vlády by bolo poslednou možnosťou, ktorú by prezidentka aj strany preferovali.
Skonštatovala, že prípadné opätovné predčasné voľby by tak zrejme museli byť dôsledkom nefunkčnosti parlamentu. Ten by bol podľa jej slov nefunkčný, aj ak by nebol schopný uznášať sa dlhšie ako tri mesiace, hoci jeho zasadanie nebolo prerušené a bola opakovane zvolávaná schôdza.
Argumentuje Ústavou, podľa ktorej by v tomto prípade mohla prezidentka Národnú radu rozpustiť. Poukázala aj na ďalšie prípady, keď hlava štátu môže k takémuto kroku pristúpiť.
Világi však zdôraznila, že prezident krajiny nesmie tieto právomoci uplatniť šesť mesiacov pred uplynutím svojho mandátu, pričom prezidentské voľby sú plánované v roku 2024. Skonštatovala, že spôsobom na vyvolanie predčasných volieb by tak bolo rozhodnutie parlamentu o skrátení volebného obdobia.