Vyrovnaný rozpočet. Jedna z priorít súčasnej vlády a podľa ekonómov žiadaný stav v období, keď sa ekonomike darí. Slovensko sa k nemu v minulosti niekoľkokrát priblížilo. Napriek tomu sa ho však dodnes nepodarilo dosiahnuť.
Štátna kasa tak každý rok končí v mínuse. Vyrovnaný rozpočet pritom viacero politikov označuje za zbytočnú mantru a čoraz viac tlačí do popredia rôzne sociálne opatrenia. To vidno aj na predvolebých programoch strán.
Tesne pred voľbami diskusiu okorenil balík za vyše 800 miliónov eur, ktorý mimoriadne schválila vláda. O tom, ako sa s hospodárením a nečakanými novými výdavkami vyrovná nová garnitúra, hovorili na štvrtkovom HNClube aj zástupcovia strán, ktoré majú podľa prieskumov šancu dostať sa do parlamentu.
Výdavky treba zredukovať
„Keby som bol na mieste pána ministra a nebol schopný skutočne ustrážiť verejné financie, podal by som demisiu,“ vyhlásil na margo hospodárenia štátu Tomáš Meravý zo strany Za ľudí. Upozornil, že z novoprijatého balíčka hrozia hospodárske škody a prehĺbenie zadlženia štátu, preto očakáva, že prezidentka Zuzana Čaputová zohľadní, že bol pri jeho schvaľovaní porušený zákon.
Dosiahnuť cyklický deficit rozpočtu pod pol percenta HDP totiž podľa neho nie je mantra, ale pravidlo EÚ. A tá nad nami dvíha varovný prst – kým Slovensko v posledných rokoch nedokázalo rozpočet vyrovnať, mnohé európske krajiny využili obdobie rastu na šetrenie na horšie časy.
Marián Viskupič z SaS označil aktuálny stav štátnych financií za väčšiu hrozbu ako koronavírus. „Máme 1,8 miliardy deficit rozpočtu, keď pripočítame 800 miliónov, ide o 2,7 miliardy, a tak sa nedá baviť o sociálnom zmieri. Slovensko na to nemá,“ vyčíslil.
Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický zo Smeru pripustil, že ďalšiu vládu čaká uťahovanie opaskov. „Bude sa s tým musieť vyrovnať. Určite to nevyriešime do volieb. Nová vláda musí prijať kompenzačné opatrenia. Ak by sa podarilo zredukovať výdavky, tak by sa nemusel narušiť ani výdavkový strop,“ vysvetlil Kamenický, ako sa rozpočet vyrovná s 800-miliónovými sociálnymi opatreniami iniciovanými jeho domovskou stranou.
Zmeny zrejme neprežijú
Názory diskutujúcich na to, čo s 13. dôchodkom či so zrušením diaľničných známok, sa pohybovali na podobnej vlnovej dĺžke. Zatiaľ tak všetko nasvedčuje tomu, že aj keď budú schválené, v novej vláde ich zrejme čaká rýchly koniec.
„Noví ministri budú musieť konať rýchlo a razantne. Keby sme urýchlili čerpanie eurofondov v tomto období, mohli by sme padanie ešte zastaviť,“ navrhol Miroslav Beblavý z PS/Spolu.
Ivan Švejna z Mosta tiež vyjadril názor, že opatrenia ako 13. dôchodok rozvrátia okrem rozpočtu aj celý dôchodkový systém, preto by ich mala nová vláda zrušiť. „Je to ekonomický problém, bude nás to stáť 580 miliónov a každoročne to pôjde hore,“ vypočítal.
„Keď sa ekonomike darí, mali by sa tvoriť rezervy, no my sme to prejedli. A teraz, keď sa má ekonomika ochladzovať, deje sa tu takéto nezodpovedné mrhanie verejnými financiami,“ odkázala Caroline Lišková z KDH.
Našli sa však aj takí, čo majú iný názor. „Nebudem sľubovať žiadne rušenie. Máme ako strana aj vlastné sociálne opatrenia,“ uviedol Eduard Heger z OĽaNO. „Rozpočet však musí byť čitateľný a pravdivý, záväzný na viac rokov ako len jeden,“ priblížil.
Tomáš Drucker z Dobrej voľby si tiež nemyslí, že 13. dôchodok treba odsúdiť. Krizitoval však, že vláda stiahla návrh zákona o dlhodobej starostlivosti s tým, že nie je čas ho prerokovať a neprešla ani stratifikácia nemocníc či fond aktívnej zamestnanosti. Financie do rozpočtu by chcel získavať predovšetkým cez priame dane.
Čo sa týka rebríčka priorít, Štefan Holý zo Sme rodina sa najzásadnejšie zastal toho, aby kvalita života ľudí či podnikateľského prostredia bola postavená nad vyrovnaným rozpočtom. „Plánujeme sociálne, ale aj investičné opatrenia, ktoré síce generujú dlh, no 50 percent hodnoty projektov sa vráti do verejných financií,“ vypočítal.
Predvolebný HNClub
12:11
Toto bola posledná otázka, dnešný HNClub sa končí a tým ukončujeme aj náš online prenos. Za pozornosť ďakujeme.
12:10
Zostáva vám 85% na dočítanie.