V našom štúdiu nám Juliána prezradila, prečo využíva textilný odpad z ponožiek, ako sa jej pracuje s nitkami a drobnými kúskami, čo si myslí dizajnérka o fast fashion, či na akých celebritách si si mohol jej kúsky všimnúť.
Ťahalo ťa to k odevnému dizajnu odmalička? Pamätáš si na svoj prvý ušitý kúsok?
Áno, od môjho detstva. Ako každé malé dievča som si aj ja kreslila oblečené postavičky, dokonca som tvorila vlastné kreslené kolekcie. Približne v deviatom ročníku na základnej som začala pracovať s materiálom a vznikli moje prvé ručne šité šaty. Dovtedy som tvorila oblečenie len pre bábiky, šaty v deviatom ročníku však odštartovali moju tvorbu zameranú na ľudí!
Tvoje odevy už odevmi raz boli, pretože pri ich tvorbe pracuješ s textilným odpadom – zvyškami, ktoré vznikajú pri výrobe ponožiek. Ako si prišla k takému nápadu?
Vôbec to nebolo cielené, môže za to moja bakalárka. Keď som v treťom ročníku rozmýšľala nad jej témou, hovorila som si, že by ňou malo byť niečo, čo rieši reálny problém. Vybrala som si práve otázku textilného odpadu, čo dnes problémom skutočne je. Začala som s oslovovaním firiem, ktoré na Slovensku vyrábajú textilné produkty a jednou z nich bola práve táto „ponožková”. Odvtedy mi to nejako ostalo a textilný odpad už pre mňa nie je odpadom, ale plnohodnotným materiálom.
Predstavme si situáciu – mám 20, žijem z vreckového, alebo na brigáde zarábam 300 eur mesačne. Ako by si ma presvedčila, že je dobré, aby som si kúpila kúsok zo slow fashion, aj keď 3x drahší, ako z fast fashion?
Tiež som bola študentka, takže tomu rozumiem, určite to nejde zo dňa na deň, pretože to rozpočet často nedovolí. Keď si však aj študent rozmyslí, či si kúpi tričko za 2 eurá, trikrát ho operie a je z neho handra alebo od dizajnéra za 25 eur, ktoré vydrží už roky, zistí, čo sa viac oplatí.
Čo bolo pre teba prvým úspechom, kedy si si povedala že wau, to čo robím má naozaj zmysel?
Bolo to práve v bakalárskom ročníku, keď som vytvorila kolekciu, s ktorou som vyhrala aj na Bratislavských módnych dňoch. Bola celá vytvorená čisto z textilného odpadu, nekupovala som žiaden materiál, takže všetko vzniklo len zo zvyškov, ktoré by boli inak vyhodené. Keď som svoju kolekciu videla na móle, cítila som sa akoby som z ničoho vytvorila niečo, čo naozaj funguje.
Viac sa dozvieš v rozhovore vo videu.