NASA sa môže pochváliť dosiahnutím technologického míľnika, ktorý by jedného dňa mohol zohrať dôležitú úlohu pri misiách nielen na Mesiac, ale aj omnoho ďalej mimo našej planéty.
Ako informuje portál Space, NASA v priebehu týždňa potvrdila, že jej systém environmentálnej kontroly a podpory života (ECLSS) Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) recykluje až 98 percent všetkej vody vylúčenej v akejkoľvek podobe z tiel astronautov, ktorí sú na palube.
Sci-fi sa stáva realitou
Pokiaľ si fanúšik diela Duna od spisovateľa Franka Herberta, tak systém na ISS v podstate funguje podobným spôsobom ako Stillsuits. Jedna časť systému ECLSS využíva „pokročilé odvlhčovače“ na zachytenie vlhkosti, ktorú posádka stanice dýcha, a potu, ktorí vylučujú pri plnení svojich každodenných úloh.
Na ISS sa nachádza ešte ďalší podsystém, nápadito nazývaný „zostava procesora moču“, ktorí premieňa moč na pitnú vodu pomocou vákuovej destilácie. Podľa NASA destilačný proces produkuje vodu a močovú soľanku, ktorá stále obsahuje regenerovateľnú H20.
Agentúra nedávno začala testovať aj nové zariadenie, ktoré dokáže extrahovať to, čo zostáva v soľanke, a práve vďaka tomuto systému NASA dosiahla 98-percentnú mieru regenerácie vody na ISS. Predtým stanica recyklovala asi 93 až 94 percent vody, ktorú astronauti so sebou privádzali na palubu.
Takmer 100 percent
„Je to veľmi dôležitý krok vpred vo vývoji systémov na podporu života,“ povedal Christopher Brown z NASA, ktorý je súčasťou tímu, ktorý riadi systémy podpory života na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Ak ti pomyslenie na to, že niekto iný pije moč, napína žalúdok, netráp sa. „Spracovanie je v zásade podobné niektorým systémom distribúcie vody na zemi, len vykonávané v mikrogravitácii,“ povedala Jill Williamsonová, manažérka vodných subsystémov ECLSS v NASA.
Čistejšia ako na Zemi
„Posádka nepije moč; pijú vodu, ktorá bola regenerovaná, filtrovaná a vyčistená tak, že je čistejšia ako to, čo pijeme tu na Zemi.“ Podľa Williamsonovej budú systémy ako ECLSS zásadné, pretože NASA vykonáva čoraz viac misií mimo obežnej dráhy Zeme.
„Čím menej vody a kyslíka musíme dopraviť, tým viac vedy možno pridať do nosnej rakety,“ povedala. „Spoľahlivé, robustné regeneračné systémy znamenajú, že posádka sa o to nemusí starať a môže sa sústrediť na skutočný zámer svojej misie.“