Vychádza z dát ERA5 zahŕňajúceho miliardy meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete. Podľa ERA5 priemerná povrchová teplota vzduchu dosiahla 16,91 stupňa Celzia, čo je o 0,68 stupňa nad priemerom pre júl z rokov 1991 až 2020 a len o 0,4 stupňa menej ako vlani v júli. Skončila tak séria 13 historicky najteplejších mesiacov za sebou.
Situácia nie je lepšia
„Celkový kontext sa nezmenil, klíma sa ďalej otepľuje,” uviedla Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus. „Ničivé dopady klimatickej zmeny začali dávno pred rokom 2023 a budú pokračovať, kým sa emisie skleníkových plynov nedostanú na čistú nulu,” dodala.
Aj keď nebol júl 2024 v priemere taký horúci ako júl 2023, zažila Zem dva najteplejšie dni od roku 1940. „Celosvetová priemerná teplota sa podľa súboru ERA5 dostala 22. júla na 17,16 stupňa Celzia a 23. júla na 17,15 stupňa Celzia,” uvádza Copernicus. Vzhľadom na malý rozdiel podľa služby nejde s úplnou istotou určiť, ktorý deň bol ten naozaj najteplejší.
Najhoršie bolo na juhu a východe Európy
Teplota v júli bola o 1,48 stupňa Celzia vyššia, ako je odhadovaný júlový priemer v predpriemyselnej ére v rokoch 1850 až 1900. Skončilo sa tak obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, keď teploty tento priemer presiahli o 1,5 stupňa Celzia alebo viac.
V Európe teploty minulý mesiac prekonali o 1,49 stupňa Celzia júlový priemer z rokov 1991 až 2020, a išlo tak na tomto kontinente o druhý najteplejší júl od začiatku merania. Teplejšie bolo len v roku 2010.
V Európe sa teploty najvyššie nad priemer vyšplhali na jej juhu a východe. Podpriemerné teploty naopak namerali meteorológovia nad západnou Antarktídou alebo časťami Spojených štátov.