Archív Marek Kuchta
StoryEditor

Smutná pravda o našich lesoch: V národných parkoch sa ťaží drevo dvakrát viac, ako inde, tvrdí analytik

Marta Fandlová23.08.2021., 12:00h
Národné parky na Slovensku je potrebné chrániť, upozorňuje iniciatíva, ktorá spustila petíciu s názvom Osloboďme národné parky. Jej cieľom je systémová ochrana prírody na Slovensku. Aké sú požiadavky iniciatívy a ako systémovú ochranu prírody realizovať čo najproduktívnejšie? Aj na tieto otázky odpovedal koordinátor petície Marek Kuchta.
Lajkuj Brainee.sk na

Je podľa vás ochrana národných parkov na Slovensku naozaj tak nedostatočná? Kde presne zlyhávame?

Ochrana prírody v národných parkoch je u nás skutočne veľmi zlá. Prísne chránených je veľmi malé percento ich rozlohy, ťaží sa v nich dokonca dvakrát viac ako v iných územiach. Nadmerná ťažba ničí domovy mnohým ohrozeným druhom, za všetky spomeniem hlucháňa. Problémom je tiež výstavba – známym príkladom je Demänovská dolina či Štrbské pleso, no aj množstvo súkromných chát, z ktorých mnohé boli postavené nelegálne.

No a v neposlednom rade sú to poľovačky – tie do národných parkov tiež vôbec nepatria, keďže chceme mať nedotknuté kolobehy v prírode.

Ktoré národné parky sú tie najohrozenejšie?

To sa nedá presne povedať, no tlak na niektoré je enormný. Maximálne dostali zabrať Nízke Tatry, kde zmizlo 8 500 hektárov starých lesov, v ktorých žil hlucháň. Čo sa stalo v Demänovskej doline je tiež národná katastrofa. Vo Vysokých Tatrách bolo od kalamity zas vyťažených 100 000 kamiónov dreva.

Archív Marek Kuchta

​To je neuveriteľné číslo, hlavne keď si to prerátame na uhlík a ďalšie živiny uložené v kmeňoch, ktoré mohli zostať v lese a tvoriť základ pre nový, zdravší les, no namiesto toho skončili v atmosfére. Pod tlakom sú tiež Malá či Veľká Fatra. Momentálne navštevujeme jednotlivé národné parky, každý týždeň jeden, a postupne budeme naše dojmy uverejňovať na sociálnych sieťach a našom blogu a podávať presnejší obraz.

Začiatkom júla poslanci Národnej rady SR v prvom čítaní podporili novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej cieľom je premeniť národné parky na životaschopné organizácie po vzore moderných parkov v Európe. Sú v tomto legislatívnom návrhu poslancov Národnej rady obsiahnuté vaše požiadavky?

Návrh obsahuje prvý a veľmi dôležitý bod našej petície – prevod štátnych pozemkov v národných parkoch z lesohospodárskych podnikov pod Ministerstvo životného prostredia. Bol by to absolútny prelom, o niečo podobné sa ochranári zatiaľ neúspešne snažia 30 rokov. Práve preto je treba petíciu podporiť – môže dať poslancom, ktorí budú o zákone hlasovať signál, že verejnosť túto zmenu chce. Proti návrhu vzniká vlna odporu z najrôznejších smerov, o to je podpora dôležitejšia. Až druhé a tretie čítanie v septembri ukážu, či zákon skutočne prejde. Petíciu možno podpísať na tejto stránke.

Spustili ste petíciu Osloboďme národné parky. Aké sú vaše základné požiadavky?

Národné parky dnes nespĺňajú základné kritérium, ktoré na ne kladie štandard Medzinárodnej únie pre ochranu prírody IUCN: národný park je na to, aby v ňom bola nechaná príroda na samovývoj. Aspoň na 75% územia. U nás je to v priemere iba 20%, niekde iba 4%. Požadujeme zmeny, ktorými sa to môže zmeniť k lepšiemu.

Základom je presun pozemkov zo štátnych lesohospodárskych podnikov, ktoré na nich ťažia, pod Ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo má prioritu ochrany prírody a s ťažbou by v jadrových zónach, kde sú najvzácnejšie lesy, postupne skončilo. V nadväznosti na presun pozemkov požadujeme zonáciu, čiže vytvorenie týchto jadrových zón, v ktorých sa nebude zasahovať.

Petíciu ste spustili spoločne s ďalšími 27 mimovládnymi organizáciami, kto vás presne podporil?

Všetky relevantné ochranárske organizácie na Slovensku, čo sa v takejto šírke možno nikdy ešte nestalo. Spomeniem WWF, VLKa, BROZ, SOS/BirdLife, #klímaťapotrebuje a množstvo ďalších. Kompletný zoznam je na stránke petície.

Archív Marek Kuchta

Čo presne pre vás ako iniciatívu znamená pojem systémové zmeny v ochrane prírody?

Je to súbor zmien, viac-menej celková reforma ochrany prírody na Slovensku. Zvýšila by sa ňou rozloha skutočne chránených území, ich prepojenie, aby druhy medzi nimi mohli lepšie migrovať, posilnilo by sa postavenie Správ chránených území, aby mohli suverénnejšie rozhodovať vo svojej oblasti.

Komunikujete aj s Ministestvom životného prostredia?

Zúčastnili sme sa prerokovania návrhu o presune pozemkov v rámci pripomienkovacieho konania. Návrh podporujeme, pretože je úplne základným krokom, aby sa táto reforma mohla uskutočniť. Čiže sme zapojení do dialógu. Čo je na slovenské podmienky tiež celkom raritou a zvyšuje to šancu na úspech.

Aký je váš cieľ, koľko podpisov chcete získať?

Chceli by sme získať aspoň 100 000 podpisov. Budeme potrebovať dobrovoľnícku pomoc pri fyzickom zbere, ktorý onedlho začne. Ľudia sa môžu registrovať tu.

Čo sa zmení pre bežných návštevníkov a turistov v prípade, že budú prijaté vaše požiadavky?

V prvom rade by sa mal postupne zmeniť ráz národných parkov. Dnes sú všade bežné neprirodzené lesy – jednoveké a často len s jedným druhom stromov. Keď necháme prírodu byť prírodou, postupne vytvorí lesy, ktoré vyzerajú inak – sú v nich zastúpené staré, mladé i strednoveké stromy, vznikajú v nich plochy s inými typmi vegetácie, napríklad po vyvrátení skupinky stromov.

Vďaka mŕtvemu drevu, ktoré zostáva v lese a je naň naviazané mnoho organizmov, ktoré predtým nemali šancu, stúpne biodiverzita o 30%. Divoké lesy sú svetlejšie a oveľa pestrejšie. Takisto by mali zmiznúť dnes bežné holiny po holoruboch, tie sú dnes všade a sú veľmi deprimujúce. Zmení sa teda zážitok v lese, pocit z prirodzeného lesa je oveľa lepší. Zároveň žiadame zrušiť plošný zákaz voľného pohybu v národných parkoch, čiže pokiaľ to nie je z dôvodu ochrany prírody na určitom mieste vyslovene zakázané, človek bude môcť ísť aj mimo chodník a park objavovať na vlastnú päsť.

Zážitok z lesa mimo chodníka je niečo úplne iné – človek ožije, keďže si cestu musí hľadať sám a využiť pritom svoj inštinkt či rozpoznávať zvieracie chodníčky. Voľný pohyb asi nebude možný vo všetkých národných parkoch, ale niektoré by na to boli vhodné. Táto zmena sa na lesoch odrazí už v priebehu 10-20 rokov od naštartovania reformy. Nezdá sa to, ale ak sa zmeny teraz podaria, všetci môžeme ešte zažiť úžasné lesy, aké väčšina z nás doteraz nepoznala.

Marek Kuchta (1982), Analytik

Študoval na Ekonomickej univerzite vo Viedni a na Richmondskej univerzite v USA.Viac ako desať rokov pôsobil ako manažér v oblasti digitálneho marketingu vo Viedni. Ako terénny pracovník sa podieľal na doposiaľ najrozsiahlejšom výskume pralesov v Európe – Remote Primary Forests, projekte Katedry ekológie lesa Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe. Je koordinátorom kampane Osloboďme národné parky, ktorá vznikla pod záštitou iniciatívy My sme les, občianskeho združenia PRALES a dalších 26 ochranárskych organizácií. Bol organizátorom žilinskej odnože hnutia Fridays for Future, za čo im Amnesty International udelila v roku 2019 cenu Veľvyslanec svedomia.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
22. november 2024 03:09