Svet zažíva najhoršie požiare za posledných 20 rokov. Vlna horúčav v Spojených štátoch a v Kanade si vyžiadala 645 obetí, obete si vyžiadali rozsiahle požiare na Sibíri aj v Kalifornii. Európu toto leto tiež sužujú obrovské požiare. Odborníci tvrdia, že júlové požiare v celej Európe boli jedny z najhorších, aké Európa kedy zažila.
Požiare v Grécku, Turecku a Taliansku zničili už viac ako 230 hektárov lesa. Požiare stále neprestávajú a už teraz majú devastačné následky.
V plameňoch aj kolíska olympijských hier
Najväčšie a najintenzívnejšie požiare sú v Grécku. Plamene zasiahli aj grécky ostrov Evia a mestečko Olympia, v ktorom sa v roku 776 pred našim letopočtom konali olympijské hry. Na druhom najväčšom ostrove v Grécku, na ostrove Eubója, ľudia zažívajú čisté peklo. Plamene pohltili domy, autá, požiare si už vyžiadali druhú obeť. Počas hasenia požiaru zomrel aj jeden hasič, na ktorého spadol elektrický stĺp. V danej oblasti pomáha 1450 hasičov a s hasením požiaru pomáhajú aj domáci, zatiaľ sa im ani po pár dňoch tento požiar nepodarilo uhasiť. Európske krajiny spoločne vyslali cez 1000 hasičov, deväť lietadiel a 200 vozidiel.
Wildfire on the Greek island of Evia. The scenes of the climate crisis this summer have been absolutely heartbreaking.pic.twitter.com/OJF8ZKjJvo
— Dr. Lucky Tran (@luckytran) August 4, 2021
Slovensko vyslalo na pomoc s požiarmi najväčší tím, aký kedy poskytlo na podobnú akciu. Tento tím tvorí 75 hasičov a 30 kusov techniky. Grékom sa však nedarí s ohňom zápasiť, situácia je naozaj kritická, na člnoch do bezpečia zvážajú seniorov, domácich miláčikov a deti. Požiare v Grécku ohrozovali aj hlavné mesto - Atény. Tisíce obyvateľov mesta museli evakuovať, tí, čo ostali doma, museli obmedziť pohyb vonku. Situácia je v celom Grécku alarmujúca a domáci sú už bezradní a zúfalí, keďže nevidia svetlo na konci tunela.
Áno, možno si povieš, že požiare tu boli odjakživa. Nikdy však neboli tak veľké, rozsiahle a intenzívne, aké zažívame za posledné desiatky rokov. Požiare vznikajú v dôsledku horúčav a tieto horúčavy sú spôsobené globálnym otepľovaním. Sme prvá generácia, ktorá pociťuje dôsledky klimatickej krízy na vlastnej koži a zároveň sme aj poslednou generáciou, ktorá s tým niečo môže ešte robiť. Tieto vedecké prognózy potvrdil aj Medzivládny panel pre zmenu klímy. Vydal Šiestu hodnotiacu správu o klíme.
Strašidelné závery
Jej závery potvrdzujú dlho známe fakty o tom, ako zle je na tom naša planéta. Odborníci tvrdia, že situácia je vážnejšia ako si mnohí mysleli. Správa Medzivládeho panelu pre zmenu klímy hovorí o tom, že koncentrácia emisií v atmosfére je najväčšia za dva milióny rokov. Upozorňuje tiež na to, že je priam nespochybniteľné, že ľudská činnosť otepľuje našu planétu a atmosféru.
Medzivládny panel pre zmenu klímy upozorňuje aj na to, že ak radikálne neznížime emisie skleníkových plynov, tak do konca storočia oteplíme našu planétu o 1.5°C . Podľa pôvodného scenára oteplenie o 1.5°C malo nastať až v roku 2100. Vytvárame však stále viac emisií a tak toto oteplenie príde skôr, ako sme plánovali.
Medzivládny panel pre zmenu klímy potvrdil, že veľa zmien v atmosfére je absolútne nezvratných. Je viac ako pravdepodobné, že sme za bodmi zlomu, z ktorých už niet návratu. Postupne sa rozpadnú biotopy, stratíme koralové útesy a budeme čoraz častejšie čeliť intenzívnejším búrkam, enormnejším záplavám, výkyvom počasia, neznesiteľným horúčavám. Požiare, na ktoré sa teraz pozeráme a ktoré sa odohrávajú v Stredomorí budú nič oproti tomu, čo budeme zažívať najbližšie desaťročia. Svet v roku 2030,2040,2050 bude iný a my sa na tento svet musíme postupne pripraviť. Stále však nie je neskoro, je však potrebné, aby štáty robili radikálne a odvážne kroky čím skôr. Sme v klimatickej kríze, je na nás, či zabránime klimatickej katastrofe, ktorá bude mať fatálne následky.