Dejiny našej planéty sú plné katastrof, ktoré zásadne ovplyvnili jej vývoj. Podľa zistení vedcov sa jedna z najväčších pohrôm udiala asi pred 12 800 rokmi, kedy mala byť až desatina celého zemského povrchu pokrytá gigantickým požiarom, ktorý zdevastoval všetko, čo mu stálo v ceste.
Vedci tvrdia, že táto ohnivá búrka dokonca konkurovala tej, ktorá sa postarala o vyhynutie dinosaurov. Podobne, ako aj v ich prípade, aj za túto pravdepodobne môže dopad úlomkov kométy, ktoré mohli merať v priemere až 100 kilometrov. O výskume publikovanom v magazíne Journal of Geology informoval portál ScienceAlert.
Pokračovanie doby ľadovej
Keď gigantické mračná prachu zadusili Zem, spustili ďalšiu dobu ľadovú, ktorá mala udržať planétu chladnú ďalších približne tisíc rokov. Toto všetko sa dialo v čase, kedy sa naša planéta konečne začala prebúdzať zo 100-tisíc rokov trvajúceho obdobia, v ktorom bola pokrytá ľadovcami.
„Hypotézou je, že veľká kométa sa roztrieštila a kusy dopadli na Zem, čo spôsobilo túto katastrofu,“ povedal Adrian Melott z University of Kansas, ktorý je spoluautorom štúdie z roku 2018. Tá podrobne opisuje túto katastrofickú udalosť.
„Zdá sa, že množstvo rôznych chemických podpisov – oxid uhličitý, dusičnan, amoniak a iné – naznačuje, že ohromujúcich 10 percent zemského povrchu, čiže asi 10 miliónov štvorcových kilometrov, pohltili požiare.“
Tím 24 vedcov zbieral veľké množstvo geochemických a izotopových markerov z viac ako 170 miest po celom svete. Na základe toho sa mohli pozrieť na celú túto významnú a katastrofickú udalosť.
Jedna z vykonaných analýz sa týkala vzorcov v úrovniach peľu, ktoré naznačovali, že borovicové lesy boli náhle vypálené. Nahradili ich topoľové stromy, čo je druh, ktorý sa špecializuje na pokrytie neúrodnej pôdy. Predpokladá sa, že sa časti kométy, ktoré sa rozpadli vo vesmíre, ešte stále vznášajú okolo našej slnečnej sústavy.
Spoločnosť by skolabovala
A čo by vlastne dialo po dopade a požiari dnes? Rastliny by odumreli, zdroje potravy by boli vzácne a predtým ustupujúce ľadovce začali opäť postupovať, poznamenal tím. Ľudská kultúra by sa musela prispôsobiť drsnejším podmienkam, v dôsledku čoho by populácia klesala.
„Výpočty naznačujú, že dopad by poškodil ozónovú vrstvu, čo by spôsobilo nárast rakoviny kože a ďalšie negatívne účinky na zdravie,“ povedal Melott.
Nie každý však súhlasí s tým, že údaje poukazujú na dopad kométy, ale táto komplexná práca ponúka väčšiu podporu pre hypotézu, rovnako ako staroveké rytiny nájdené v Turecku v roku 2017. Tie údajne zobrazujú ničivý dopad medzihviezdneho objektu.
„Hypotéza dopadu je stále len v teoretickej rovine, ale táto štúdia poskytuje obrovské množstvo dôkazov, o ktorých tvrdíme, že všetko možno vysvetliť iba veľkým kozmickým dopadom,“ hovorí Melott.