Nová správa o transparentnosti klímy uvádza, že emisie CO2 tento rok stúpnu až o 4%, pričom v roku 2020 v dôsledku pandémie klesli o 6%.
Čína, India a Argentína prekročili svoje emisné limity už v roku 2019. Autori tvrdia, že pokračujúce používanie fosílnych palív podkopáva snahy obmedziť nárast globálneho otepľovania.
O 2 týždne bude dôležitá klimatická konferencia COP 26 v Glasgowe. Na tomto summite sa bude preberať aj niekoľko otázok, ktoré neboli doriešené na predchádzajúcej konferencii zmluvných strán. Píše BBC.
Jednou z nich je aj spôsob, akým docieliť, aby globálne otepľovanie zostalo pod hranicou 1, 5 ° C.V súčasnosti je náš svet približne o 1,1 ° C teplejší ako v predindustriálnom období. Ak má konferencia v Glasgowe dospieť k optimálnemu riešeniu tohto problému, krajiny, ktoré vyrábajú najviac uhlíka, budú musieť zaviesť efektívnejšie opatrenia.
G20
G20 je skupina najbohatších ekonomík sveta, štúdia dokazuje, že práve tieto krajiny nepostupujú v riešení klimatických otázok dostatočne rýchlo a efektívne. Najbohatšie krajiny sveta sú zodpovedné za zvýšenú spotrebu uhlia, uvádza správa.
Je to hlavne kvôli Číne, ktorá je zodpovedná za približne 60% nárastu, ale nárast spotreby uhlia prebieha aj v USA a Indii. Globálne hospodárstvo v Číne sa tento rok prudko zotavuje a preto v krajine vzrástla aj spotreba uhlia. Ceny uhlia sa tam ročne zvýšili až o 200%. Obrovský dopyt po energii viedol aj k masívnym výpadkom elektriny.
Pokiaľ ide o plyn, štúdia o transparentnosti klímy uvádza, že v období rokov 2015-2020 sa spotreba v rámci skupiny G20 zvýšila o 12%.
Všetci členovia skupiny súhlasili s predložením nových uhlíkových plánov do roku 2030 ešte pred konferenciou v Glasgowe. Čína, India, Austrália a Saudská Arábia to však zatiaľ neurobili.
„Vlády skupiny G20 musia predložiť ambicióznejšie ciele zníženia emisií. Čísla v tejto správe potvrdzujú, že bez nich sa nemôžeme pohnúť, oni to vedia, my to vieme. Sú teraz na rade." Uviedla Kim Coetzee zo spoločnosti Climate Analytics, ktorá koordinovala celkovú analýzu.
V rokoch 1999 až 2018 došlo v dôsledku klimatických vplyvov na celom svete k takmer 500 000 úmrtiam. V roku 2018 boli obzvlášť tvrdo zasiahnuté Čína, India, Japonsko, Nemecko a USA.
