Nedokážeš sa sústrediť na jednu činnosť dlhšie ako pár minút a rýchlo prelietavaš z jednej úlohy na druhú? Možno trpíš fenoménom, ktorý psychológovia označujú ako "popcorn brain", teda popkornový mozog. Spôsobuje ho obľúbená činnosť, ktorú vykonáva takmer každý, píše portál Metro.
Čo je Popcorn brain?
Termín zaviedol už v roku 2011 výskumník David Levy z Washingtonskej univerzity. Označuje duševný stav, ktorý je typický rozptýlenými myšlienkami, roztrieštenou pozornosťou a sklonom mysle rýchlo prechádzať z jednej témy na druhú. Ľudia, ktorí zápasia s týmto problémom môžu mať problém sústrediť sa na úlohy alebo udržať súvislý sled myšlienok.
Charakteristická je pritom aj zvýšená únava, stres, úzkosť alebo pocit preťaženia veľkým množstvom informácií. „Popcorn brain označuje tendenciu našej pozornosti a sústredenia preskakovať z jednej veci na druhú, podobne rýchlo, ako pukajú kukuričné zrná,“ hovorí klinický psychológ Daniel Glazer.
Čo ho spôsobuje?
Problémy so sústredením postihujú čoraz väčší počet ľudí. Doktor Glazer upozorňuje, že toto správanie mozgu spôsobuje najmä časté používanie sociálnych sietí. Tie nám poskytujú neustály prúd podnetov. Nekonečné množstvo nových príspevkov, ktoré pribúdajú každú sekundu, časté upozornenia a reklamy. To všetko súťaží o našu pozornosť.
„Toto podmieňuje naše mozgy, aby si zvykli a očakávali časté rozptyľovanie a okamžité uspokojenie,“ vysvetľuje. To môže mať za následok, že aj obyčajné činnosti, sa nám zdajú čoraz náročnejšie. „V dôsledku toho sa činnosti vyžadujúce trvalé sústredenie, ako je čítanie, pracovné projekty alebo osobné rozhovory, stávajú zložitejšími,“ dodáva.
To, že schopnosť sústrediť sa u ľudí klesá, potvrdzujú aj výskumy. Podľa štúdie, ktorú realizovala profesorka informatiky z Kalifornskej univerzity Gloria Mark, sa schopnosť ľudí udržať pozornosť na jednu činnosť v priebehu posledných 20 rokov znížila o viac ako polovicu. V roku 2004 bola priemerná schopnosť sústredenia na jednu činnosť 2,5 minúty. Dnes je to už iba 47 sekúnd.
Môže za to dizajn sociálnych sietí
Čím viac času trávime online, tým viac naša pozornosť klesá. Podľa Glazera za to môže už samotný dizajn aplikácií, ktorých algoritmy sú nastavené tak, aby nás čo najdlhšie udržali aktívnych. „Zdá sa, že niektoré kľúčové aspekty populárnych aplikácií sú jedinečne vhodné na rozptýlenie pozornosti – ako napríklad variabilné rozvrhy odmien, mikrodávkovanie dopamínu a účelovo návykové návrhy optimalizované tak, aby maximalizovali angažovanosť,“ hovorí.
Po otvorení aplikácie sa do nášho tela dostane silná dávka dopamínu, kvôli ktorému sme ochotní sa k nej opätovne vracať, nehovoriac o bezhlavom scrollovaní.
Ako chrániť svoj mozog
Podľa doktora Glazera existuje niekoľko spôsobov, ako bojovať proti skracovaniu pozornosti. „Pokiaľ ide o riešenia, nastavenie určených časov bez technológií, vedomé pozastavenie sa, aby ste sa mohli sústrediť na jednu úlohu, a pravidelné odstraňovanie aplikácií môže pomôcť získať kontrolu,“ radí.
Dôležité je podľa neho pristupovať k sociálnym médiám s istým zámerom, vďaka čomu človek nestratí nad ich používaním kontrolu. „Zabudovanie technologických rutín a zvykov môže umožniť užívanie si sociálnych médií bez toho, aby sa zničila schopnosť sústrediť sa,“ uzatvára.
Ako sa zbaviť závislosti na scrollovaní
Tráviš na sociálnych sieťach príliš veľa času bezduchým scrollovaním, ktoré nedokážeš zastaviť? Odborníci sa podelili so spôsobmi, ako tento zlozvyk dostať pod kontrolu.
Podobne ako pri ostatných druhoch závislostí, je dôležité si najskôr priznať, že máš problém a analyzovať, čo je jeho spúšťačom. „Vždy, keď zdvihnete telefón, opýtajte sa sami seba, prečo po ňom siahate a či máte na mysli pozitívny konečný cieľ,“ hovorí špecialista na duševné zdravie a odvykanie Ray Saudon. Podľa Saudona sa mnoho ľudí utieka k prokrastinácii z dôvodu, že sa nevedia popasovať s nejakou náročnou situáciou. Ak obmedzíš používanie smartfónu len na zámernú činnosť, pomôže ti to nadobudnúť kontrolu.
V boji so závislosťou na scrollovaní ti môže pomôcť aj obmedzenie času na používanie konkrétnych aplikácií. Ak si nedokážeš rozkázať sám, urobí to za teba aplikácia tým, že sa sama od seba vypne.
Digitálny detox niekedy nemusí stačiť na vytvorenie zdravších a najmä dlhodobých návykov. „Ak váš telefón alebo sociálne médiá ovládajú váš život, mali by ste si od nich dať prestávku aspoň tri dni,“ hovorí psychológ Aaron Surtees. Pomôcť môže podľa odborníkov aj vytvorenie fyzickej vzdialenosti. „Musíte si fyzicky vytvoriť hranice a vzdialenosť od svojich zariadení a používať ich so špecifickým zámerom,“ uzatvára.
ANKETA
Máš problémy so sústredením?