Pri pobreží Big Sur (áno, podľa neho sa volá jedna z verzií operačného systému od Apple) v Kalifornii, hlboko pod vlnami, leží tajomná krajina posiata veľkými dierami v hline, bahne a piesku. Ako píše portál ScienceAlert, desaťročia po ich objave si vedci z Monterey Bay Aquarium Research Institute (MBARI) a Stanfordskej univerzity myslia, že vedia, čo ich spôsobilo.
Ani zďaleka však nemajú uznanie celej vedeckej obce a stále panujú dohady, ako tajomné diery na dne oceánu vznikli. Jedna zo všeobecne uznávaných teórií hovorí, že diery sú produktom metánu alebo dokonca horúcich kvapalín, ktoré prúdia smerom nahor z vnútra Zeme a odfukujú jemné usadeniny.
Nevedia si to vysvetliť
Tento názor je pravdivý pre množstvo podvodných dutín v niektorých častiach sveta, no vždy tomu tak je. Dokonca sa čoraz častejšie objavujú výnimky, ktoré vedcom nedajú spávať.
Pole Sur Pockmark pri pobreží Kalifornie je najväčšie svojho druhu v Severnej Amerike. Je veľké ako Los Angeles a obsahuje viac ako 5 200 priehlbín, z ktorých priemer siaha až do šírky 175 metrov a hĺbky 5 metrov. A keďže toto miesto by sa v budúcnosti malo stať veternou farmou, odborníci sa obávajú následkov prítomnosti metánu.
Na nedávnej expedícii k dieram, ktoré sa nachádzajú v hĺbke 500 až 1 500 metrov, našiel podvodný robot, prevádzkovaný výskumníkmi MBARI, „nedostatočné dôkazy“ o prieduchoch metánu alebo iných prúdoch tekutín. Čo ich teda spôsobilo?
Státisíce rokov
Podľa tímu vedcov škvrny vznikli čistou gravitáciou. Veľké odtlačky sa nachádzajú na kontinentálnom svahu a vzorky morského dna zozbierané robotom naznačujú, že sediment stekal po tomto svahu prerušovane najmenej posledných 280-tisíc rokov. Posledný veľký tok nastal pred 14-tisíc rokmi, pravdepodobne v dôsledku zemetrasenia alebo zrútenia svahu.
Výskumníci z MBARI tvrdia, že takéto udalosti by mohli viesť k erózii v strede každej ryhy. Keď sa uvoľní dostatočne veľký nával sedimentu, môže to dokonca spôsobiť „dostatočnú eróziu“ na vysekanie širšej ryhy a posunutie okrajov „viacerých škvŕn od seba desiatky kilometrov“, navrhujú odborníci v štúdii publikovanej v magazíne Journal of Geophysical Research Earth Surface.
To môže byť dôvod, prečo sa škvrny objavujú v „reťaziach“, hoci na potvrdenie tejto myšlienky je potrebné budúce modelovanie. „Zhromaždili sme obrovské množstvo údajov, čo nám umožnilo vytvoriť prekvapivé prepojenie medzi škvrnami a gravitačnými tokmi sedimentov,” hovorí výskumná technička Eve Lundsten z MBARI.
Blízko, a predsa tak ďaleko
„Nedokázali sme presne určiť, ako sa tieto škvrny pôvodne vytvorili, ale s pokročilou podvodnou technológiou MBARI sme získali nový pohľad na to, ako a prečo tieto prvky pretrvávajú na morskom dne státisíce rokov.”
Aj keď sa toto územie považuje za jedno z najlepšie prebádaných morských dien na západnom pobreží Severnej Ameriky, stále to v podstate nič neznamená. Výskumníci totiž stále nevedia, ako sa sediment alebo tekutina pohybuje. Až donedávna odborníci nevedeli, že to boli sviňuchy a úhory, ktoré vytvárali najmenšie diery, aké sa vyskytujú na podobnom poli v Severnom mori.
Niekedy sa hovorí, že morské dno je konečnou hranicou Zeme. Preteky o preskenovanie tohto cudzieho sveta sú nielen kvôli vedeckej zvedavosti, ale aj kvôli životaschopnosti nových priemyselných odvetví, ako je pobrežná veterná farma alebo ťažba na morskom dne. Ale jedna vec je pozorovať ekosystém a úplne iná je ho pochopiť, dodáva ScienceAlert.