Dezinformácie sú podľa Svetového ekonomického fóra rizikom číslo jeden, ktorému bude spoločnosť čeliť počas nasledujúcich dvoch rokov, píše The Conversation. V mnohých krajinách sa konajú kľúčové voľby (vrátane prezidentských na Slovensku), takže možno očakávať nápor politických dezinformácií.
Niektoré z týchto materiálov sa distribuujú prostredníctvom platenej reklamy na sociálnych médiách. Vieme však, že veľká časť šírenia falošných materiálov je spôsobená činnosťou jednotlivých používateľov sociálnych médií. Mnoho ľudí zdieľa politické správy online, a niektoré z nich sú nevyhnutne nepravdivé.
Šíria sa ako požiar
„Jedným z hlavných spôsobov, akým sa falošné správy šíria, je, keď ich ľudia zdieľajú na svojich vlastných sociálnych sieťach. Niektorí skutočne veria, že príbeh je pravdivý a zdieľajú ho omylom. Zistili sme, že približne 20 percent ľudí uvádza, že zdieľali príbeh, o ktorom neskôr zistili, že je nepravdivý,” hovoria Rotem Perach, Deborah Husbands a Tom Buchanan z University of Westminster.
Trojica uvádza, že aj na základe iných výskumov vieme, že približne jeden z 10 ľudí priznáva zdieľanie politických informácií, o ktorých v tom čase vedeli, že sú nepravdivé.
„Iba menšina ľudí zdieľa nepravdivé informácie, ale vzhľadom na obrovský rozsah platforiem sociálnych médií aj to môže viesť k tomu, že falošné príbehy sa šíria ako požiar. To sťažuje ľuďom získavanie správ, ktorým môžu dôverovať, a vedie ich k tomu, aby verili veciam, ktoré jednoducho nie sú pravdivé,” hovorí skupina odborníkov.
Ich výskum odhalil, že niektorí ľudia zdieľali falošné príbehy, pretože si mysleli, že sú vtipné. Iní zdieľali dezinformácie, aby zdôraznili, že sú nepravdivé. Iní minimalizovali škody, ktoré spôsobovali, tým, že naznačili, že v skutočnosti falošné správy neboli také vážne.
Ovplyvňovanie spoločnosti
„Naše zistenia odhaľujú, že niektorí ľudia sa správajú antisociálne, pokiaľ ide o falošné správy, zámerne zdieľajú nepravdivé informácie, aby dosiahli nejaký osobný cieľ, aj keď to znamená útočiť na iných ľudí alebo sa s nimi pokúšať manipulovať.”
Zdieľanie nepravdivých príbehov sa dá využiť napríklad na ovplyvňovanie politických názorov ľudí, či už podporou očierňovacej kampane proti politikovi alebo posilnením vplyvu politika. Zdá sa, že ľudí poháňaných takýmito dôvodmi neprekáža, či sú správy, ktoré zdieľajú, pravdivé alebo nepravdivé, a môžu dokonca považovať zdieľanie správ za prostriedok manipulácie.
„V ostrom kontraste s tým niektorí ľudia zdieľajú politické správy, či už pravdivé alebo nepravdivé, s tými najlepšími úmyslami. Zdá sa, že zdieľanie falošných správ považujú za spôsob, ako zlepšiť svet,” vysvetľuje trojica.
„Dobré“ dôvody na zdieľanie môžu odrážať túžbu chrániť ostatných (napríklad ich upozornením na potenciálne nebezpečenstvá), povzbudiť ľudí, aby „robili správnu vec“, alebo dokonca, aby sa spoločensky alebo politicky angažovali. Iní ľudia môžu využívať zdieľanie správ ako silu dobra poukazovaním na to, že konkrétny príbeh je nepravdivý. Ironicky to však znamená, že falošný príbeh sa môže rozšíriť ešte ďalej.
Ako s fake news zaobchádzať?
„Ľudia môžu mať silné reakcie, keď uvidia priateľa alebo člena rodiny zdieľať materiál, o ktorom vedia, že je nepravdivý. Nie je to veľké prekvapenie, pretože dezinformácie majú tendenciu spoliehať sa na negatívny sentiment a odvolávať sa na našu morálku. Práve príbehy, ktoré v nás vyvolávajú emócie (napríklad tým, že nás strašia), sú v prvom rade virálne,” vysvetľujú.
Keď však nabudúce uvidíš niekoho podobnú nepravdivú správu zdieľať príbeh, pamätaj na to, že si možno neuvedomuje, že škodil. Je možné, že myslel len na seba, ale možno sa o tento príbeh podelili aj v domnení, že z neho majú úžitok aj ostatní.
„Zdieľanie fake news, aj keď sa robí s tými najlepšími úmyslami, môže mať dôsledky, ktoré presahujú osobné ciele ľudí. Keď ľudia vystavujú ostatných dezinformáciám, aby ich odhalili, potenciálne riskujú neúmyselné politické dôsledky, ako je rastúce cynické vnímanie volebných kampaní a politikov,” upozorňujú odborníci.
Jedným zo spôsobov, ako znížiť toto riziko a podporiť boj proti dezinformáciám, je riadiť sa pokynmi - ako nahlásiť nepravdivé príbehy, napríklad ich označiť na platforme ako nepravdivé. „A ak si v pokušení zdieľať materiál, ktorý nemusí byť pravdivý – z akéhokoľvek dôvodu –, je najlepšie nájsť iné spôsoby, ako šíriť svoje posolstvo,” dodávajú na záver.