Stopovanie minulosti našich spoločných predkov nie je nič nové. Vedci sa snažia už celé roky nájsť uspokojivú odpoveď, kde sa začal písať príbeh ľudstva a ako si človek podmanil celú planétu Zem.
Ako informuje portál Unilad, štúdia z februára tohto roku zrejme urobila veľký prielom. Odborníci v nej totiž zistili, odkiaľ pochádzajú naši predkovia.
Výskumníci z inštitútu Big Data na Oxfordskej univerzite zmapovali doteraz najväčší ľudský rodokmeň pomocou genetických vzťahov medzi ľuďmi. Podarilo sa im to kombináciou moderných údajov a údajov o genómoch z ôsmich rôznych databáz.
Rodokmeň ľudstva
V tlačovej správe doktor Yan Wong, evolučný genetik z Big Data Institute a jeden zo spoluautorov štúdie, povedal: „V podstate sme vybudovali obrovský rodokmeň, genealógiu pre celé ľudstvo, ktorá vytvorila všetky genetické variácie, ktoré dnes nachádzame u ľudí.”
Podľa neho nám táto genealógia nám umožňuje vidieť, „ako genetická sekvencia každého človeka súvisí so všetkými ostatnými, pozdĺž všetkých bodov genómu.”
Samotná štúdia hovorí, že jednotlivé genómové oblasti sa dedia len od jedného rodiča, či už matky alebo otca. Každý bod v genóme opísali ako strom so súborom stromov známym ako „sekvencia stromov“.
Moderné aj staré vzorky DNA
Toto spája genetické oblasti späť v čase s predkami, čo je bod, kde sa prvýkrát objavila genetická variácia. Ďalší hlavný autor, doktor Anthony Wilder Wohns, povedal: „V podstate rekonštruujeme genómy našich predkov a používame ich na vytvorenie rozsiahlej siete vzťahov.“
Na základe toho vedci vedia odhadnúť, kedy a kde títo predkovia žili. „Sila nášho prístupu spočíva v tom, že vytvára len veľmi málo predpokladov o základných údajoch a môže zahŕňať aj moderné aj staré vzorky DNA,“ opísal Wohns.
Všetky cesty vedú do Sudánu
Podľa všetkých odhadov, s ktorými vedci prišli, to vyzerá tak, že naši predkovia zrejme žili v africkom Sudáne. „Najskorších predkov, ktorých identifikujeme, vystopovali späť v čase do geografickej polohy, ktorá sa nachádza v modernom Sudáne,“ povedal pre Reuters.
„Títo predkovia žili pred a viac ako 1 miliónom rokov – čo je oveľa staršie ako súčasné odhady veku Homo sapiens – pred 250 000 až 300 000 rokmi. Takže kúsky nášho genómu boli zdedené od jednotlivcov, ktorých by sme nerozpoznali ako moderných ľudí.“
Pre upresnenie, výskumníci získali údaje z 3 609 jednotlivých sekvencií genómu z 215 populácií. Tieto vzorky pritom boli v rozmedzí od tisíc rokov do viac ako 100-tisíc rokov do minulosti.