Fakty sú odjakživa základnám kameňom reality. Alebo teda aspoň boli. Svet sa v dnešnom ultrapolarizovanom prostredí v spojení s hoaxami, sociálnym napätím a záplavou dezinformácii dostal do bodu, kedy fakty jednoducho prehrávajú.
Ako informuje portál ScienceAlert, práve kvôli podivnej nejednoznačnosti v tom, ako teraz vnímame „fakty“, ich používanie na podporu vašich morálnych alebo politických argumentov o niečom už nie je bezpečnou stratégiou. Tvrdia to výskumníci, a to aj napriek tomu, čo by mohla naznačovať naša vlastná intuícia a logika.
Musíš použiť toto
Podľa nich totiž už dnes platí, že ak chceš mať naozaj šancu zmeniť niekoho názor na nejakú vážnu tému, budeš musieť použiť niečo úplne iné - svoje vlastné skúsenosti.
„Politickí oponenti viac rešpektujú morálne presvedčenie, keď je podporované osobnými skúsenosťami,“ vysvetľuje v štúdii z roku 2021 tím vedený prvou autorkou a sociálnou psychologičkou Emily Kubinovou z Univerzity v Koblenz-Landau v Nemecku. „Poskytovanie vnímania pravdy v rámci morálnych nezhôd je lepšie dosiahnuť zdieľaním subjektívnych skúseností, nie poskytovaním faktov.“
Spoliehanie sa na fakty, aby sme presvedčili tých, ktorí majú protikladný názor, má dlhú históriu, siahajúcu až do osvietenstva a jeho presadzovania racionality založenej na pravde a logike. Ukotvenie argumentov na faktoch sa kedysi považovalo za rozumný spôsob, ako si v diskusiách získať rešpekt. Samotná racionalita nevyhnutne nevyšla z módy, ale je čoraz ťažšie použiť fakty na získanie rešpektu v diskusii, hovoria výskumníci.
Fakty sú sami o sebe predmetom pochybností
„Účinnosť faktov je nejasná v konkrétnych prípadoch, napríklad pri hádke s cudzincom o právach na držanie zbraní,“ napísali vedci. „Problémom je, že fakty - aspoň dnes - sú sami o sebe predmetom pochybností, najmä ak sú v rozpore s našimi politickými presvedčeniami.“
Aj keď sa to môže zdať ako paradox, cestou k znovuobjaveniu vnímanej racionality a rešpektu v politickej alebo morálnej diskusii by mohlo byť moje zdieľanie vlastnej subjektívnej skúsenosti namiesto objektívnych faktov – pretože je pravdepodobnejšie, že sa to osobe, ktorá s tebou nesúhlasí, bude zdať ako pravdivá a uveriteľná vec.
Zistenie bolo čerpané zo širokej štúdie zahŕňajúcej 15 samostatných experimentov, v ktorých tím meral a porovnával, či stratégie založené na faktoch alebo skúsenostiach spôsobili, že morálne alebo politické názory sa účastníkom zdali racionálnejšie.
Naprieč experimentmi o problémoch, ako je kontrola zbraní, ťažba uhlia a potraty, do ktorých sa zapojili tisíce účastníkov, a vrátane analýzy viac ako 300-tisíc komentárov k videám na YouTube, výskumníci zistili, že argumenty vyjadrujúce relevantné osobné skúsenosti zvíťazili nad stratégiami založenými na faktoch.
Osobné skúsenosti s utrpením sú najpútavejšie
„Pretože osobné skúsenosti sa považujú za pravdivejšie ako fakty, vyvolávajú u oponentov zdanie racionality, čo zase zvyšuje rešpekt,“ vysvetlili autori. „Navrhujeme, že tento účinok je spôsobený tým, že osobné skúsenosti sú nespochybniteľné; utrpenie z prvej ruky môže byť relatívne imúnne voči pochybnostiam.“
Spomedzi osobných skúseností boli príbehy, v ktorých ľudia zdieľajú skúsenosti s osobnou ujmou alebo utrpením, najpútavejšie, pokiaľ ide o získanie rešpektu od poslucháča. „To, čo musíte urobiť, je v podstate pozvať niekoho, aby vás videl ako racionálnu, cítiacu ľudskú bytosť,“ povedal vedúci výskumník a sociálny psychológ Kurt Gray z University of North Carolina v Chapel Hill pre Inverse.
„Čo ľudia musia urobiť, je viesť rozhovory, ktoré odhalia ich zraniteľnosť.“ To však neznamená, že fakty sú úplne zbytočné, pričom výskumníci uznávajú, že najproduktívnejšie rozhovory medzi ľuďmi s opačnými názormi môžu zahŕňať kombináciu osobných skúseností a faktov.
Nie je to jednoznačné
V skutočnosti niektorí výskumníci varujú, že nejde o situáciu buď/alebo a na zmenu názoru je často potrebná viac ako jedna taktika. „Predpokladáme, že osobné skúsenosti môžu byť použité na začiatku rozhovorov, aby sa najprv vybudoval základ vzájomného rešpektu,“ napísali autori, „a potom by sa mohli uviesť fakty.“
V konečnom dôsledku, zatiaľ čo výskumníci uznávajú, že ich práca stále ponecháva veľa otázok nezodpovedaných, tvrdia, že ich výsledky by mohli poukázať na mechanizmus, ktorý pomôže preklenúť morálne rozdiely v spoločnosti, ktorá sa bohužiaľ stala veľmi fragmentovanou „post-pravdivou“ spoločnosťou.