So slovom vitamíny sa stretávame už od detstva. Vždy sme z každej strany počúvali, že základom pre zdravie je dostatok všetkých známych vitamínov. Aj napriek tomu sa mnohí za celý život nepozastavili nad tým, čo vlastne vitamíny sú, kde sa vyskytujú a ako nám pomáhajú (a vo veľkom množstve škodia).
Namiesto toho, aby si si po ceste do kuchyne do seba opäť hodil „C-éčko” v tabletke, sa radšej začítaj do nasledujúcich riadkov, aby si lepšie pochopil, aký význam majú vitamíny v našich životoch. Ich prehľad a históriu priniesol portál ScienceAlert.
Čo je to vitamín?
Vitamín je termín, ktorý sa používa na opis množstva organických zlúčenín, ktoré organizmus produkuje v nedostatočnom množstve (ak vôbec), no stále ich potrebuje pre dôležité funkcie vo svojom tele.
Psy si „C-éčko” vytvoria sami
Aby organizmus získal všetky tieto základné mikroživiny, musí ich zachytávať z vhodných zdrojov potravy. Keďže organizmy vytvárajú tieto „životne dôležité“ molekuly v rôznych množstvách, veľmi potrebná živina pre jednu živú vec nebude natoľko vzácna, aby ju iná mohla považovať za vitamín.
Skvelým príkladom sú napríklad milovaní štvornohí miláčikovia ľudí. Psy si totiž syntetizujú svoj vlastný vitamín C v pečeni, ale ryby, vtáky, morčatá a ľudia to jednoducho nedokážu.
Tieto chemikálie vykonávajú širokú škálu úloh, aby pomohli organizmu rásť, rozmnožovať sa alebo jednoducho prežiť. Niektoré pôsobia ako signály, ktoré regulujú metabolizmus iných látok. Iné pomáhajú enzýmom pracovať buď priamo ako kofaktor, alebo nepriamo pri výrobe kofaktora.
Čo je kofaktor?
Kofaktor je nebielkovinová chemická zlúčenina alebo ión kovu, ktorá je potrebná pre funkciu enzýmu ako katalyzátora. Kofaktory sú vlastne „pomocné molekuly,“ ktoré pomáhajú s biochemickými transformáciami.
Objav prvých vitamínov
Asi ťa to neprekvapí, no neexistoval iba jeden objav, ktorý by dal dokopy kategóriu živín, ktoré dnes nazývame vitamíny. Všetko sa ale začalo koncom 19. storočia, kedy sa biológovia a chemici spojili, aby spoločne poskytli pohľad na zložitosť ľudskej výživy.
Aj keď si vedci uvedomovali, že zdravá strava nie je iba o správnom vyvážení bielkovín, sacharidov, tukov a minerálov, potrebovali zistiť, čo chýba. Rôzne štúdie o raste a vývoji zvierat, mnohé zahŕňajúce modifikáciu mlieka, poukázali na existenciu faktorov nevyhnutných pre život, ktoré boli prítomné v extrémne malých koncentráciách, píše ScienceAlert.
Ešte v roku 1901 holandský vedec Gerrit Grijns premýšľal, že za vypuknutím choroby beri-beri v Indonézii môýe nedostatok živín. Táto úvaha sa dostala aj k poľskému biochemikovi Kazimierzovi Funkovi, ktorý následne odhalil špecifický druh zlúčeniny dusíka (nazývaný amín), o ktorej tvrdil, že môže zabrániť chorobe.
Funko objav vitamínu B3 nazval „vital amine“ (životne dôležitý amín). Tak dal svetu nielen prvé jasné spojenie medzi absenciou organickej esenciálnej mikroživiny a chorobou, ale aj samotný názov „vitamín“.
Najznámejšie vitamíny
Existuje viac ako tucet zlúčenín, ktoré dnes považujeme za vitamíny. Niektoré sú rozpustné v tukoch, iné zase vo vode. Môžeš ich nájsť v mäse, zelenine, orechoch či hubách. Toto sú tie najbežnejšie:
Vitamín A zahŕňa malú skupinu úzko príbuzných zlúčenín, ktoré sa podieľajú na regulácii rastu a vývoja buniek v našom tele. Najaktívnejšie formy sú retinol, sietnica a kyselina retinová, pričom ich nedostatky majú závažný dopad na vývoj plodu, imunitu a zrak. Vo forme karotenoidov v ovocí a zelenine môže byť absorbovaný vopred vytvorený vitamín A alebo retinol.
Vitamín B alebo komplex vitamínov B je skupina ôsmich základných živín: tiamín (B1), riboflavín (B2), niacín (B3), kyselina pantoténová (B5), pyridoxín (B6), biotín (B7), folát (B9) a kobalamín (B12). Ich funkcie spolu úzko súvisia, aktivujú enzýmy, ktoré vytvárajú alebo rozkladajú iné materiály zapojené do vecí, ako je oprava DNA, výroba energie a signálne molekuly v mozgu. Väčšina z nich nemôže byť uložená v tele, čo znamená potrebu zdravej výživy - zeleniny, rýb, vajec a mäsa.
Vitamín C alebo kyselina askorbová má v našom tele rôzne úlohy, od pomoci pri vstrebávaní železa až po hojenie rán. Keďže si nedokážeme udržať veľké zásoby zlúčeniny, rýchlo sa vyčerpáva a je potrebné ju doplniť ovocím a zeleninou. Historicky sa jeho absencia v čerstvej zelenine na dlhých cestách spájala s chorobným skorbutom – stavom, ktorý sa nakoniec vyriešil trvanlivejšími citrusovými plodmi a nakladanou kapustou.
Prečo sme ich pomenovali podľa abecedy?
Biochemici Cornelie Kennedyová a Elmer V. McCollum použili vo svojom dokumente v roku 1916 písmená A a B na opis organických zlúčenín rozpustných v tukoch a vode, ktoré sa považujú za životne dôležité doplnkové faktory výživy. Systém bol čoskoro rozšírený o ďalšie vitamíny objavené v nasledujúcich rokoch.
Keď je nedostatok vitamínov smrteľný
Nedostatok vitamínov sa môže prejaviť v dvoch rovinách. Pri poklese hladiny pod referenčné hodnoty dochádza k hypovitaminóze, ktorá predznamenáva ich nedostatok. Pokiaľ je ignorovaná a hladina vitamínov naďalej klesá, rozvíja sa avitaminóza, ktorá už môže reálne ohroziť život človeka. Nejde pritom ani zďaleka o ojedinelý stav.
Dostupné dôkazy Svetovej zdravotníckej organizácie naznačujú, že takmer 800-tisíc úmrtí na celom svete možno pripísať nedostatku vitamínu A u žien a detí. Približne 20 - 24 % detskej úmrtnosti na osýpky, hnačku a maláriu a 20 % celkovej úmrtnosti matiek možno pripísať tomuto stavu, ktorému sa dá jednoducho predísť.
Nedostatok vitamínu D je zase spojený s náhlou srdcovou smrťou, kombinovanými kardiovaskulárnymi príhodami a mortalitou u pacientov, ktorí musia chodiť na dialýzu.
Skorbut, choroba spôsobená nedostatkom vitamínu C, zabil viac ako dva milióny námorníkov v časoch medzi Kolumbovou transatlantickej plavby a vzostupom parných strojov v polovici 19. storočia. Problém bol dokonca taký bežný, že majitelia lodí a vlády predpokladali na akejkoľvek väčšej ceste 50-percentnú úmrtnosť svojich námorníkov na skorbut.
Predávkovanie sa vitamínmi
Určite veľmi dobre poznáš vetu „všetkého veľa škodí”. Rovnako, ako nám škodí málo vitamínov, naše telo má problém aj z ich veľkým množstvom. Napríklad množstvo vitamínu C a B (ktorý v tele nezostáva), môže spôsobiť silné pálenie záhy či poriadnu hnačku. A to za to rozhodne nestojí.
Obzvlášť veľký pozor by si mali dávať ženy pri vitamíne A. Pokiaľ sa totiž užíva počas tehotenstva v nadmernom množstve, môžu sa dostaviť vážne problémy u narodených detí. Medzi najčastejšie patria vrodené chyby.
Aj keď sú teda vitamíny pre zdravie dôležité, väčšina z nás ich nepotrebuje do tela dostávať vo forme tabliet. Stačí na to iba moderná vyvážená strava. Mnohé štúdie dokonca nepreukázali žiadny dlhodobý prínos denného užívania multivitamínových tabliet. V skutočnosti existujú dôkazy, že pokiaľ je to možné, najlepšie je prijímať vitamíny z jedla.
