Medzinárodný tím vedcov objavil na veľkej tichomorskej odpadkovej škvrne morskú hubu, ktorá požiera plasty. Novoobjavený druh huby dokáže účinne rozkladať častice polyetylénu, čo je druh plastu, ktorý sa vyskytuje v oceánoch v najväčšej miere. Vedci veria, že v hlbších častiach oceánu sa nachádza viacero takýchto húb, píše portál Futurism.
Premieňa ho na oxid uhličitý
Medzinárodná skupina vedcov objavila morskú hubu, ktorá sa predierala plastovým odpadom zaveseným vo veľkej tichomorskej odpadkovej škvrne. Huba, nazývaná Parengyodontium album, bola objavená medzi tenkými vrstvami iných mikróbov, ktoré žijú v plávajúcej plastovej hromade v severnom Pacifiku. Nová štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Science of the Total Environment.
Výskumníci sa rozhodli nájsť mikróby degradujúce plasty v ohniskách najväčšieho znečistenia v Tichom oceáne. Z vyzbieraného plastového odpadu izolovali morskú hubu, ktorú ďalej skúmali v laboratóriu. Novoobjavená huba dokáže rozkladať špeciálne plasty, ktoré obsahujú uhlík.
„Čo robí tento výskum vedecky výnimočným, je to, že môžeme kvantifikovať proces degradácie,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie Annika Vaksmaa z holandského inštitútu pre výskum mora. Tím vedcov pozorovaniami zistil, že k rozpadu polyetylénu dochádza každý deň rýchlosťou približne 0,05 percent.
„Naše merania tiež ukázali, že huba pri rozklade nevyužíva veľa uhlíka pochádzajúceho z polyetylénu,“ priblížila Vaksmaa. Huba dokáže polyetylén premeniť na oxid uhličitý, ktorý následne vylúči do ovzdušia. Hoci je oxid uhličitý skleníkový plyn, vedci sa domnievajú, že tento proces nie je dôvodom na obavy. Množstvo uvoľňované hubami je „rovnako nízke ako množstvo, ktoré uvoľňujú ľudia pri dýchaní“.
Potrebuje slnko
Hoci je schopnosť novoobjavenej morskej huby pozoruhodná, požierať plasty dokáže len za určitých podmienok. Nevyhnutná je prítomnosť slnečného svetla. „V laboratóriu P. album rozkladá iba polyetylén, ktorý bol aspoň na krátky čas vystavený UV žiareniu,“ hovorí hlavná autorka štúdie. Znamená to teda, že morská huby rozloží len plasty, ktoré plávajú na morskej hladine.
Keďže veľké množstvo rôznych plastov sa potopí ešte predtým, ako sú vystavené slnku, táto morská huba ich nedokáže všetky rozložiť. Vedci však veria, že existujú aj iné, zatiaľ neznáme huby, ktoré degradujú plasty v hlbších častiach oceánu. Parengyodontium album je štvrtou známou morskou hubou, ktorá dokáže rozložiť plasty.
Plastová kríza
Každý rok ľudia vyprodukujú viac ako 400 miliárd kilogramov plastov a očakáva sa, že do roku 2060 sa to najmenej strojnásobí. „Veľa plastového odpadu končí v mori: od pólov po trópy sa vznáša v povrchových vodách, dosahuje väčšie hĺbky na mori a nakoniec spadne na morské dno,“ hovorí Vaksaa.
Veľké množstvo plastov podľa nej končí v subtropických víroch, v ktorých je morská voda takmer nehybná. Znamená to, že plasty v týchto oblastiach ostanú uviaznuté. V oblasti severného Pacifiku, kde vedci objavili novú morskú hubu sa nachádza 80 miliónov kilogramov plávajúceho plastu.