Výskumníci z Ocean University of China zistili, že krajina vytvárala nad severovýchodným Pacifikom od roku 2010 do roku 2020 nezvyčajné tepelné škvrny v atmosfére. V tom období vedci zaznamenali aj nárast teploty oceánu v Beringovom prielive a Aljašskom zálive až o šesť stupňov Celzia nad priemer.
Teraz pomocou simulácií vedci zistili, že tieto dva javy môžu spolu súvisieť. Paradoxne však toto radikálne zvýšenie teplôt môže byť spojené s ekologickou agendou Číny.
Príliš čisté ovzdušie
Za posledné desaťročie zažil severný Pacifik viacero vĺn horúčav, ktoré viedli k masívnemu úhynu rýb, množeniu toxických rias a migrácií veľrýb. Takéto vlny horúčav sa vo všeobecnosti pripisujú globálnemu otepľovaniu, ale doteraz žiadny výskum nedokázal presne určiť, ako by globálne otepľovanie mohlo spôsobiť také náhle a premenlivé nárasty v určitej časti planéty.
V novej štúdii však výskumný tím poznamenal, že toto zvýšenie teplôt v určitých oblastiach nasledovalo po úspešnom úsilí čínskej vlády znížiť emisie aerosólov z tovární v ich krajine. Okolo roku 2010 začali továrne a elektrárne v Číne dramaticky znižovať emisie škodlivých plynov, ako je napríklad síran, čo viedlo k oveľa čistejšiemu vzduchu.
Vrstva týchto častíc môže totiž pôsobiť ako „zrkadlo vznášajúce“ sa vo vzduchu, ktoré odráža teplo zo slnka späť do vesmíru. Vedci chceli teda zistiť, či zníženie množstva aerosólov v Číne môže hrať úlohu vo vlnách horúčav, ktoré sa začali odohrávať v severnom Pacifiku.
Simulácie
Tím výskumníkov začal preto zbierať potrebné údaje a potom ich vložil do 12 rôznych počítačových klimatických modelov. Spustili ich za dvoch podmienok – v jednej zostali emisie z východnej Ázie také, aké boli za posledných niekoľko desaťročí, a v druhej, keď klesli tak, ako v skutočnosti. Zistili, že modely bez poklesu nespôsobili inde veľké zmeny, zatiaľ čo modely s čistejším vzduchom vykazovali vlny horúčav vyskytujúce sa v severovýchodných častiach Tichého oceánu.
Na jednej strane síce čistejší vzduch urýchľuje klimatické zmeny, na druhej strane však škodlivé látky v emisiách zabíjajú až osem miliónov ľudí ročne. Drobné aerosólové častice, ako je síran alebo dusičnan, sa uvoľňujú pri spaľovaní fosílnych palív a keď sú vdýchnuté, môžu spôsobiť astmu, infekcie dýchacích ciest, rakovinu pľúc a srdcové choroby.
V štúdii Ocean University of China vedci uviedli, že ich najnovšie zistenia zdôrazňujú potrebu zvážiť, aké riziká vyplývajú zo zníženia emisií aerosólov. a vyzval vládne orgány, aby prehodnotili jeho vplyv na zmenu klímy.