Kto by si v lete nepohundral na komáre a iný bodavý hmyz? Nečakane útočí a znepríjemňuje nám horúce dni, ktoré už aj tak, kvôli extrémnym teplotám, nie je ľahké prežiť. Lenže každá minca má dve strany. Asi by to pre teba bola lákavá predstava, ale napadlo ťa, ako by vyzeral svet bez hmyzu? Áno, nič by ťa neštípalo alebo nedesilo, ibaže svet by doslova skolaboval.
Otravný hmyz, bez ktorého neprežijeme
V podstate je jedno, o aký druh hmyzu ide, dnes už hovoríme o tom, že ide o ohrozený živočíšny druh. Malý, veľký, bodavý, lietajúci alebo akýkoľvek iný druh patrí k najdôležitejším živočíchom na našej planéte. Spoločne udržujú pôdu v zdravom stave a opeľujú plodiny, čím zabezpečujú potravu pre ľudí a živočíchy. Až viac ako 80 % rastlín je opeľovaných hmyzom.
Vďaka klimatickým zmenám, používaniu škodlivých pesticídov a strate ich prirodzených biotopov počet druhov a aj celkový počet hmyzu výrazne klesá. Snahy o ochranu hmyzu sa však naďalej prehliadajú.
Podľa štúdie uverejnenej v magazíne One Earth vo februári 2023, odborníci dospeli k záveru, že až 76 % celosvetového hmyzu je nedostatočne zastúpeného v chránených oblastiach, vrátane niekoľko kriticky ohrozených druhov hmyzu, ako je takzvaná žijúca fosília mravec dinosaurus (lat. Nothomyrmecia macrops) alebo endemit z havajského ostrova – karmínový, predátorský lietajúci hmyz (lat. Megalagrion leptodemas) podobný vážke.
Autori štúdie boli tiež prekvapení nedostatočnou mierou zastúpenie hmyzu. V niektorých regiónoch sveta je hmyz chránený lepšie, ako v iných, napríklad Stredná Európa dosiahla relatívne vysoký podiel hmyzu a primeranú ochranu. Naopak, v Severnej Amerike, východnej Európe, južnej a juhovýchodnej Ázii a Austrálii ochrana zaostáva.
Vedúci autor štúdie Shawan Chowdhury, ktorý pracuje ako biológ v nemeckom Centre pre integrovaný výskum biodiverzity, jasne navrhol riešenie, a to: „krajiny musia zahrnúť hmyz do plánovania chránených území a do manažmentu už existujúcich.“
Pre lepšie pochopenie problematiky vyhynutia hmyzu a jej ignorovania, situáciu presnejšie vyjadril takto: „Viac ako 80 % všetkých zvierat tvorí hmyz, no hmyz tvorí iba 8 % obsahu zapísaného na Červenom zozname ohrozených druhov.“
Paradoxné dôvody, ktoré vedú k vyhynutiu hmyzu
Vedci tvrdia, že historicky vstupujeme do „šiesteho hromadného vyhynutia“, ktoré tentoraz poháňajú ľudia a ich činnosti. Čo je hlavným zámerom ľudstva?
Ničiť divokú a prirodzenú krajinu za účelom budovania miest a ciest a tiež zámerom vybudovať nové farmy, aby sa nasýtila rastúca svetová populácia. Vyznieva to viac ako paradoxne, keď chceme kŕmiť ľudí a zvieratá, ale bez hmyzích opeľovačov nebudeme mať, čo pestovať a ani konzumovať.
Respektíve, naše možnosti stravovania sa dramaticky zmenia. Strava by nebola tak pestrá, ako ju poznáme dnes. Väčšina kvetov nie je samoopelivá, a tak by produkcia čerešní napríklad mohla klesnúť o 40 % a produkcia mandlí až o 90 %.
Niektoré druhy zeleniny ako uhorka a tekvica by zmizli takmer úplne. Jedinou, ako tak pozitívnou správou je fakt, že úroda kukurice, ryže a pšenice nie je závislá od opelenia hmyzom. Patria medzi najdôležitejšie plodiny, od ktorých závisí celý svet. Ich problémom sú ale klimatické zmeny a nepriaznivé počasie, ktoré výrazne ohrozuje ich produkciu.
Z planéty by zmizlo asi 6 % celkového objemu pestovaných rastlín. Prerátanie straty producentov zeleniny a ovocia by v Nemecku znamenalo financie vo výške približne 1,3 miliardy eur ročne.
Hybnou silou nadchádzajúcej skazy je intenzívne poľnohospodárstvo a používanie toxických pesticídov. Bez zmeny spôsobu pestovania a výroby potravín pomaly a isto ničíme celú hmyziu populáciu. Naším správaním a tempom, ktorým postupujeme, hmyz vyhynie o niekoľko desaťročí. A dôsledky pre naše ekosystémy budú katastrofické.
Zachránia nás technológie prostredníctvom robotických opeľovačov?
V ekosystémoch Zeme rýchlo klesá druhová diverzita a početnosť. Technológie napredujú míľovými krokmi, ale pokiaľ ide o prírodu, ešte stále majú ďaleko od nahradenia zložitých ekologických systémov.
Existuje projekt, ktorý je financovaný EÚ, a táto iniciatíva skúma, ako môžu umelé verzie živých vecí (ktoré sú kľúčové pre zachovanie ekosystémov) pomôcť skutočným organizmom prosperovať a zároveň zabezpečiť dostatok potravy.
Jedným z ohrozených druhov je aj včela medonosná, ktorá je kľúčová pre opelenie 75 % plodín pestovaných ako zložka ľudskej stravy. Projekt RoboRoyale kombinuje mikrorobotické, biologické a strojové učenie technológie na podporu blaha včelej kráľovnej. Zameriava sa teda iba na kráľovnú a nie na celú kolóniu.
Výskumný tím verí, že optimalizuje znášanie vajíčok a produkciu feromónov, ktoré ovplyvňujú správanie celého úľa. Systém sa už používa v pozorovacích úľoch z umelého skla v Rakúsku a Turecku, pričom vo výsledku výskumníci očakávajú zdravšie kolónie. Musíme si však ešte počkať, ako to celé dopadne, zatiaľ ide o testovaciu prevádzku.
Katastrofa vyjadrená číslami
Analýza publikovaná v magazíne Biological Conservation potvrdzuje katastrofálne následky pre prežitie ľudstva. Jeden z autorov analýzy Francisco Sánchez-Bayo pôsobí na Univerzite v Sydney a mieru straty hmyzu popísal šokujúcim údajom, konkrétne to vyjadril číslom 2,5 % za posledných 25 – 30 rokov.
„Je to veľmi rýchle. O 10 rokov budeme mať o štvrtinu menej hmyzu, o 50 rokov o polovicu menej a o 100 rokov tu už nebude žiaden hmyz,“ vyjadril sa Sánchez-Bayo. Ďalej ešte poznamenal, že dopad vyhynutia hmyzu sa netýka len ľudstva, ale množstvo vtákov, plazov, obojživelníkov a rýb príde o prirodzený zdroj potravy a zomrie od hladu.
Sánchez-Bayo priznal, že v analýze bol použitý nezvyčajne silný jazyk: „Chceli sme ľudí skutočne prebudiť...keď si uvedomíte, že 80 % biomasy hmyzu zmizlo za 25 – 30 rokov, je to veľký problém“.
A čo keby zmizli nenávidené komáre?
Zhodneme sa, áno, sú otravné. Krv pili ešte dinosaurom a relatívne sa im darí dodnes. V prírode by však nenahraditeľne chýbali. Predstavujú obrovskú biomasu, ktorá slúžia ako výdatná potrava pre iné zvieratá. S úbytkom komárov možno očakávať úbytok vtákov alebo rýb.
Nie všetky druhy komárov sa živia krvou, niektoré sa dajú prirovnať k včelám alebo motýľom. Aj komáre môžu byť opeľovače a pre niektoré je primárnym zdrojom potravy nektár z kvetov a nie krv. Peľ prenášajú z kvetu na kvet, opeľujú ich a umožňujú tvoriť semená. Samičky hľadajú krvnú potravu len vtedy, keď nakladú vajíčka, samce sa živia iba nektárom.
Ich vyhubením tiež môžeme otvoriť dvierka inej ekologickej katastrofe. Ak niečo v prírode zmizne, nahradí to iný druh a môžeme len hádať, či by to bolo v prospech našej planéty.