Útočí vždy rovnaká skupina kosatiek, pričom do lodí len strkajú nosy. Vedci si myslia, že pôvodne trend začali jedinci, ktorí prežili traumatický zážitok s loďami, mladšie kosatky ich potom začali napodobňovať, uvádza sa na portáli iDnes.
Narážajú do lodí
Andrea Fantiti plával v lete v roku 2022 smerom k Tangeru na atlantickom pobreží Maroka, kde začínal závod plachetníc okolo sveta Globe40, keď jeden z členov jeho posádky z ničoho nič zakričal: „Kosatka! Kosatka!“ Fantini najskôr v diaľke zahliadol chvost, a potom si všimol obriu kosatku, ktorá sa rútila priamo na nich.
„Videli sme priplávať prvú kosatku, potom druhú, tretiu, až nás úplne obkľúčili,“ spomína. „Okolo nás bolo sedem kosatiek a začali útočiť na kormidlo. Bolo to vážne divné a trochu desivé,“ popísal.
Kosatky dravé nikdy predtým neboli vo voľnej prírode agresívne voči ľuďom. Od roku 2020 ale zvláštne správanie týchto veľrýb pri Pyrenejskom polostrove na juhozápade Európy udivuje námorníkov, vedcov a teraz aj laikov po celom svete. Zdá sa totiž, že veľryby vymysleli riskantnú hru: prenasledujú plachetnice a strkajú do ich kormidiel, čím ich lámu.
„Je to bezprecedentný jav,“ hovorí odborník Alfredo López Fernández z pracovnej skupiny monitorujúcej populáciu pyrenejských kosatiek. V minulosti sa objavilo niekoľko správ, že kosatky plávajú pod loďami, alebo že do nich narážajú, čím ich potápajú.
Podľa Lópeza to ale boli izolované incidenty v špecifickej situácii. „Žiadny z nich sa nepodobal súčasnej situácii,“ hovorí expert. Kosatky sa teraz obtierajú o lode, strkajú do nich a dokonca ich aj nakláňajú, ukázala analýza z roku 2020. Nové správanie skúma expert Renaud de Steohanis, ktorý sa štúdiom kosatiek pri Pyrenejskom polostrove zapodieva od 90. tokov minulého storočia.
Vo výskume voľne žijúcim kosatkám predkladá atrapy lisov kormidla a natáča ich pri tom. Z jeho poznatkov sa zdá, že namiesto toho, aby kosatky do kormidelných lisov hrýzli, tlačia na ne nosom, až kým ich nezlomia. „Strkajú, strkajú, strkajú – a bum! Je to pre nich hra. Predstavte si šesťročné, sedemročné dieťa, ktoré váži tri tony. Nič viac v tom nehľadajte. Keby tú loď chceli rozbiť, tak to urobia do desiatich minút,“ hovorí de Stephanis.
Vždy útočia rovnaké kosatky
Vedcom sa doposiaľ podarilo identifikovať 35 kosatiek z okolia Pyrenejského polostrova a predpokladajú, že ich celková populácia má 50 jedincov. Z nich je známych 15, ktorí sú do incidentu s loďami vždy zapletení. Podľa Lópeza je to stále tá istá skupina.
Hoci záhadné správanie sa zatiaľ nepodarilo úplne pochopiť, vedci sú na stope riešenia. Zatiaľ vedia, že populácia kosatiek žijúca v Gilbraltárskom prielive si už pred rokom 2020 osvojila techniku kŕmenia, pri ktorej plávali k lodiam loviacim tuniaky a kradli ryby zo sietí.
V roku 2020 začalo deväť kosatiek plávať k plachetniciam, strkať do nich alebo narážať, pričom občas zlomili lis kormidla. Do týchto interakcií sa najviac zapájali títo jedinci: dospelá kosatka menom Biela Gladis a dve mladšie, Čierna Gladis a Šedá Gladis. Počas rokov sa k tomuto trojlístku pridali ďalšie veľryby. Podľa Lópeza sa skupina dôsledne zameriava na plachetnice, na iné typy lodí nie.
„Kosatky pri tom všetkom nevykazujú agresívne správanie, hoci môžu občas niečo rozbiť. Vieme, že je to komplexné správanie, ktoré nijak nesúvisí ani s agresiou (nikoho nechcú zjesť, ani ľuďom ublížiť), ani s pomstou (kosatky sa neurážajú),“ uviedol López.
Dve hypotézy
Vedci podľa neho pracujú s dvoma hypotézami, takzvanou teóriou trendu alebo zábavy, podľa ktorej kosatky „vymysleli niečo nové, a tak to opakujú.“ Také správanie je typické pre mladé kosatky. Druhá teória by sa dala označiť ako „hypotéza traumy“. Jeden alebo viacero jedincov podľa nej malo zlú skúsenosť a snažia sa loď zastaviť, aby predišli podobnej situácii. Podľa Lópeza takéto správanie viac zodpovedá dospelým kosatkám.
Hoci sa nedá s istotou určiť, ktorá z týchto teórií je správna, existuje niekoľko náznakov, ktoré nahrávajú skôr hypotéze traumy. Podľa Lópeza interakcia s najväčšou pravdepodobnosťou začala dospelá Biela Gladis, ktorá v nich pokračovala aj v roku 2021, kedy pri sebe mala novorodenú dcéru. „To naznačuje, že jej nutkanie interagovať s loďou bolo silnejšie než materský inštinkt,“ hovorí López.
Čierna Gladis navyše mala zranenia, ktoré boli zrejme spôsobené ľuďmi, a odborníci vedia, že Šedá Gladis bola svedkom toho, ako sa jej kamarátka zamotala do rybárskych sietí. Neurovedkyňa a odborníčka na veľryby Lori Marinová ale uvádza, že jej najväčší zmysel dáva teória zábavy.
„Sú to vysoko inteligentné a zvedavé zvieratá a zdá sa, že ich priťahuje spodná strana lode a časti, ktoré vyčnievajú von. Kosatky sú kultúrne bytosti a často začnú nejaký módny trend, ktorý sa potom rozšíri do celej skupiny,“ hovorí expertka.
Portál iDnes.cz patrí pod spoločnosť Mafra, do portfólia ktorej spadá aj Brainee.