Po teroristickom útoku na Zámockej ulici sa ozývali konzervatívne hlasy, že liberáli rozpútali mediálnu hystériu, ktorej Slovensko nemôže podľahnúť. Po útokoch sme sa nikam neposunuli, hlasy stíchli a práva queer ľudí odišli do stratena.
Podľa posledných týždňov sme sa však ako spoločnosť dostali do kritického momentu, keď musíme hľadať odpoveď na otázku: Je Trebišov diera?
Iveta na mňa vyskakovala zo všetkých správ. Bulvár, spravodajstvo, liberálne denníky, konzervatívne postoje... Zrazu sme tu mali kauzu, na ktorú si všetci museli spraviť názor. Je otvorený list primátora Trebišova namieste? Je Iveta oprávnenou kritikou Slovenska? Dočkali sme sa seriálu, ktorý sa konečne dá pozerať?
S frajerom slovenské seriály nepozeráme, lebo väčšinou sú o tom istom. Existuje jedna univerzálna šablóna na úspešný film alebo seriál. Vezmete Táňu Pauhofovú, obsadíte ju do role naivnej chudery, ktorá sa sklamala v mužoch, ale nevie si pomôcť, preto sa zaľúbi do ďalšieho nedostupného muža. Ale nakoniec je z toho láska. Alebo aj nie. Chudera Táňa, má to ťažké.
Ale aj ja som sa sklamal v mužoch. Ale našiel som lásku. Táňa Pauhofová mi dala nádej! A kde som skončil? V posteli. S frajerom. A pozerali sme Ivetu.
Celá publicita okolo Ivety v nás vyvolala FOMO (Fear Of Missing Out, to je po anglicky). Jednoducho sme mali dojem, že ak si Ivetu nepozrieme, prídeme o najzásadnejšie dielo slovenskej seriálovej tvorby. A natočili ho Česi! Tak to asi musí byť dobré. A keď sme pozerali prvý diel, tak si hovorím: Toto je akože všetko?
Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale na Zámockej popravil terorista dvoch ľudí. A ja som si sám zažil, že mi neznámi ľudia vypisovali správy, že prečo z toho robíme takú hystériu. Teraz sa natočí seriál o dievčati z Trebišova a všetky denníky riešia Ivetu. A ja iba pozerám, prečo sú všetci z toho takí dotknutí?
Keď som pozeral scény z Trebišova, tak som rozmýšľal, že Iveta by mohla byť pokojne aj z Považskej Bystrice. A to nemám žiadne predsudky voči Považskej Bystrici. Ja mám s Považskou Bystricou bohaté skúsenosti. Mám odtiaľ frajera a pravidelne tam cestujeme. A musím povedať, že v Považskej už som si zažil všetko.
Teda všetko okrem Helénskych hodových slávností. To je kultúrne podujatie pri kaplnke svätej Heleny na sídlisku Rozkvet. Ak idete na Helénske hodové slávnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou sa opijete. Ak sa posnažíte, aj bitku dostanete. Nebol som, iba som počul a mám z toho FOMO.
Ale na Rozkvete som si zažil krčmy. A tie sú na taký istý štýl ako tie v Ivete. A Rozkvet má na kopci hneď dve také vedľa seba. Preto si myslím, že Iveta by mohla byť aj z Považskej. A miestni by sa nepohoršovali, miestni by boli radi. Lebo oni sa vedia tešiť z vecí. Oni sa tešili aj z diaľničnej estakády nad mestom. Frajer mi o tom rozprával. Vraj sa tam pri otvorení dalo korčuľovať. A on nebol a doteraz to ľutuje.
Rozhodne nechcem vyznieť, že sa povyšujem nad nejaké mesto. Ja som totiž z Petržalky a k nám chodia slovenskí filmári, ak chcú natočiť depresiu. Ale my Petržalčania neprotestujeme v médiách, aj keď vieme, že naše sídlisko vie ponúknuť viac ako len depresiu. Napríklad, dostihovú dráhu, fajný stánok s langošom pri Draždiaku, ďalší fajný stánok s langošom pri Námestí hraničiarov, Kaufland pri Chorvátskom ramene, ďalší Kaufland v OC Danubia... Mohol by som pokračovať.
Ale teraz k pointe. Na Slovensku sú rôzne mestá so špecifickým koloritom. A alkoholici sú všade. Ale Iveta je z Trebišova, lebo tam sa hovorí po východniarsky. A východniarsky dialekt je hlavná zbraň slovenského humoru. Doteraz to bol maďarský prízvuk, ale asi sme sa ako spoločnosť posunuli.
Keď sme ale pozerali seriál ďalej, akosi sme mali pocit, že seriál nič zaujímavé okrem Trebišova nevie ponúknuť. Ďalšie diely sa odohrávajú v Bratislave, zatiaľ čo postavičky v Trebišove majú aspoň nejaký charakter, dej v Bratislave je schematická nuda. A to ma uráža!
Potom ďalším kontroverzným momentom je Milan Ondrík ako teplý návrhár. Konzervatívci sú pohoršení, že sa v mainstreamovej televízii objavuje propagácia LGBT životného štýlu. Liberáli sú pohoršení, že queer postavu hrá heterosexuál. A mne je to v podstate jedno.
V poslednej dobe som si tiež musel zodpovedať otázku: Môže heterosexuál hrať queer postavu?
A moja odpoveď je, že áno. Herci a herečky po coming oute môžu mať problém s obsadením, ale to mala napríklad aj Laura Dern, ktorá ako heterosexuálka si zahrala v seriály Ellen a to rozhorčilo spoločnosť natoľko, že dostala stopku v kariére. A momentálne je z nej oscarová herečka.
Herectvo je o vytváraní ilúzie inej identity a súčasťou vytvorenej identity je aj sexualita. A môj názor je, že herci by mali byť obsadzovaní podľa talentu a nie podľa príslušnosti k menšinám.
Preto neriešim, či Milan Ondrík hrá geja, lebo už aj k teplým postavám sa pristupuje inak. V minulosti afektovali, teraz hovoria zachrípnutým hlasom. Mne skôr bolo ťažko pri scéne, kde Milan Ondrík šikanuje modelku za to, že je anorektička. Neviem, či to mal byť humor, alebo morálne posolstvo. Najprv modelke nadáva, že s anorektičkami nespolupracuje, potom ďalším ľuďom nadáva, že sú tuční. Tak nerozumiem.
Celkovo sa Iveta vykresľovala ako kvalitný seriál od českých tvorcov. Ale je to tak? Dialógy sú ťažkopádne, dejové zvraty sú bez pointy a niekedy je humor postavený na vyhrotených motívoch ako vŕtačka v riti, tampóny namočené vo vodke alebo ochlpenie na hlave.
A tak sa stále vraciam k zásadnému problému, s ktorým neustále bojujem. Keď som pracoval v reklame, vadilo mi, že sme stále mali na piedestály akéhosi pomyselného debila. Ak robíte reklamu, základné pravidlo je: Robte to tak, aby to pochopil aj debil.
Bohužiaľ, mám dojem, že na tomto pomyselnom debilovi je postavená celá naša spoločnosť. Pomyselný debil funguje ako vzor pre slovenskú reklamu, pre slovenskú politiku a slovenskú televíznu zábavu. Vymyká sa tejto šablóne Iveta?