Slováci v minulosti hojne emigrovali do Spojených štátov, kde im sľubovali budovanie lepších zajtrajškov. Tejto téme sme sa vo veľkom venovali v príbehu Daniela Šusteka, ktorý sa so Slovákmi v domovine delil o svoje zážitky a môžeme ho považovať za vôbec prvého slovenského influencera.
Dnes sa pozrieme na obec Slovak, poľnohospodárskej obce uprostred Spojených štátov, ktorá je veľkou pripomienkou slovenskej emigrácie za veľkú mláku. Založená bola ešte v roku 1894, no jej dedičstvo pretrváva dodnes.
Veľká propagácia
Pôvodne sa obec v americkom štáte Arkansas nazývala Slovactown či Slovaktown. Išlo o výsledok propagačných snáh zameraných na podporu usídlenia prisťahovalcov v Arkansase v 90. rokoch 19. storočia. Aj preto neďaleko leží napríklad mesto Stuttgart či England.
Podľa webu Encyclopedia of Arkansas rôzne slovenské bratské a nacionalistické organizácie, ako napríklad Národná slovenská spoločnosť, prekladali reklamy propagujúce poľnohospodársku oblasť Arkansasu do slovenského jazyka v tlačiarňach v Pensylvánii, Ohiu a Illinois.
Na základe nich potom Peter Víťazoslav Rovnianek v roku 1894 inicioval v Pittsburghu založenie Slovenskej kolonizačnej spoločnosti. Rovnianek bol popredným predstaviteľom slovenského krajanského života v Amerike.
Prví osadníci
Spoločnosť kúpila v štáte 3-tisíc akrov (12 kilometrov štvorcových) pôdy, presnejšie v južnej časti okresu Prairie. Išlo o nedotknuté trávnaté plochy, kde sa rátalo s vybudovaním obce, pozemkami pre farmy, kostol či školu.
Na jeseň 1894 prišlo na toto miesto dvadsaťpäť rodín. Boli to hlavne farmári a uhoľní baníci, ktorí mali problémy na severovýchode Spojených štátov. Prišli vlakom do DeValls Bluff a následne ešte 25 kilometrov pokračovali v kočoch.
Prisťahovalci postavili komunitný dom, kam dochádzal pastor zo Stuttgartu a poskytoval bohoslužby. Ľudia však volali po svojom vlastnom rímskokatolíckom kňazovi a dokonca postavili aj dva kostoly - jeden pomenovali po Cyrilovi a Metodovi.
Prériové seno a ryža
Do roku 1909 sa tu už usadilo približne päťdesiat rodín. Väčšina bola slovenská, no našli sa aj Česi či Rusi. Keďže stále nemali kňaza, historické záznamy uvádzajú, že omše slúžili muži z rodín Miklik, Matoske, Konecny, a Dolny.
O rok neskôr prestali Slováci kosiť prériové seno a po ekonomickom rozmachu regiónu začali s pestovaním ryže, ktorá sa do roku 1916 stala hlavnou plodinou komunity. Nakoniec konečne prišiel farár, ktorý sa okrem iného postaral aj o inštaláciu vodovodného systému a elektrického osvetlenia.
Začiatkom 50. rokov 20. storočia žilo na gazdovstvách na Slovensku alebo v jeho okolí odhadom 500 občanov slovenského pôvodu. Ešte predtým však bolo niekoľko farmárov nútených predať svoje pozemky, aby uvoľnili miesto pre jazero Peckerwood.
Na svoje korene nezabúdajú
Postupne sa medzi roľníkmi rozmohlo poprašovanie plodín vďaka neďalekému malému letisku. Záznamy Slovaku uvádzajú, že počas 50. rokov 20. storočia tu pôsobil otec Frank Janesko ako duchovný pre komunitu.
Vedel si, že...
Slovak je jediné miesto na celej planéte, kde rastie Sternovej mišpuľa (Mespilus canescens), listnatý ker alebo malý strom s viacerými stonkami z čeľade ruží. Plody s listnatými plodmi sú údajne jedlé - očividne ich už dlho nikto neochutnal, keďže jediných 25 stromov rastie v háji Konecny v Slovaku.
Janesko bol vychovaný v slovenčine a pochádzal z rodiny pôvodných osadníkov tejto oblasti. Slovenskú komunitu naďalej do značnej miery definuje roľníctvo, príbuzenstvo a náboženstvo.
Kostol svätého Cyrila a Metoda je v súčasnosti navštevovaný cez Stuttgart prostredníctvom Monsignora Jána Janeska a naďalej slúži ako náboženské, sociálne a kultúrne miesto pre komunitu. Počas prvej časti roka sa v Slovaku koná Ustricová večera, ktorú organizuje združenie Rytierov z Columbusu a slúži na stretnutie a pripomínanie si histórie tohto miesta.