Pražská Troja
Anička bola zvyknutá chodiť zo školy sama, no 13. októbra 2010 sa domov nikdy nevrátila. V ten osudný deň išla so spolužiačkami až po ulicu s názvom Pod Písečnou, odkiaľ však už pokračovala úplne sama. Keď sa dievčatko nevracalo domov, jej rodina kontaktovala políciu a začala obrovská pátracia akcia.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pražskú mestskú časť Troja prehľadávala polícia, psovodi, policajný vrtuľník s termovíziou a okrem toho množstvo dobrovoľníkov. Sústredili sa nielen na okolie daného miesta, ale najmä na priľahlú záhradkársku oblasť. Ešte v ten deň bol nájdený Aničkin školský batoh s fľaškou na pitie. Obe veci však boli ukryté pod ťažkou doskou, ktorú by 9-ročné dievča samotné určite nezdvihlo. Polícia okamžite vedela, že toto nie je práve najlepšia indícia.
Podozrivý Otakar T.
V nasledujúcich dňoch boli do pátrania okrem polície a armády zahrnutí aj dobrovoľníci a rodina. Do prípadu bol povolaný aj český elitný kriminalista Josef Mareš, ktorý sa zaoberá najzávažnejšími prípadmi vrážd. Našla sa ďalšia stopa – Aničkin zväzok kľúčov. Hľadanie po dievčatku však bolo stále neúspešné, až pokiaľ polícia nenašla stopu DNA na jej batohu. Vysvitlo, že DNA patrilo údajnému Otakarovi Tomkovi, ktorý v trestnom registri už figuroval.
Z vyšetrovania vyplynulo, že Otakar Tomka sa v čase zmiznutia Aničky nachádzal na mieste činu. Obvinený Tomka však polícii všetko poprel a kvôli nedostatku priamych dôkazov zostal na slobode. V jeho výpovediach sa objavila rada nezrovnalostí a mnoho vecí jednoducho nesedelo. Keď sa ho polícia spýtala, čo sa nachádzalo v batohu Aničky, Tomka odpovedal, že sa do batohu nepozrel. Uviedol, že sa tam nepozrel, aby ho tam niekto nevidel. Polícia ho následne konfrontovala s otázkou, prečo batoh vôbec bral do ruky. Obvinený odpovedal: „Len som zo zvedavosti ten batoh okukal, čo v ňom je.“
Vypustili Vltavu
Takmer dva mesiace po zmiznutí dievčatka sa polícia rozhodla vykonať neobvyklý krok a 8. decembra nechala obmedziť prietok rieky Vltava. Jej hladina v Prahe sa tak výrazne znížila. Pátracie jednotky chceli lepšie prehľadať jej brehy, no nič nenašli. V ten moment si všetci mysleli, že sa po Aničke zľahla zem. Neskôr sa ukázalo, že doslova.
Po piatich mesiacoch
Nasledujúci rok bol v tomto prípade prelomovým. Takmer päť mesiacov po školáčkinom zmiznutí došlo v kauze k obratu. Polícia totiž objavila kosti malého dieťaťa so zbytkami tkaniva, ktoré sa pokúsila vyhrabať zo zeme divoká zver iba neďaleko od miesta, kde bol nájdený Aničkin zväzok kľúčov. Identifikácia kostí ukázala to, čoho sa bála celá jej rodina – zbytky tela patrili malému dievčatku.
Následná pitva prezradila, že Anička zomrela násilnou smrťou. Miesto, kde páchateľ telo ukryl, bolo mnohokrát prehľadávané a dokonca tam policajné jednotky zamierili už v prvý deň pátrania. Na otázku, prečo našli telo až po piatich mesiacoch polícia odpovedala, že bolo uložené hlboko pod zemou a v danom momente nebolo v silách policajných psov miesto označiť.
Nevyriešený prípad
Situácia sa opäť vyhrotila v čase, keď polícia našla pachovú stopu podozrivého Otakara Tomku na pracovnom náradí u jedného z rozostavaných domov v blízkosti. Dôkazy proti podozrivému sa nakopili a súd 41-ročného Otakara Tomku konečne mohol uznať vinným za vraždu, znásilnenie a 17 ďalších majetkových prečinov. Po zadržaní odmietol vypovedať a 21. marca sa vo väznici Pankrác pokúsil o samovraždu obesením. O dva dni nato v pražskej vojenskej nemocnici zomrel. Aj napriek tomu, že Otakar Tomka sa ku svojim činom nikdy nepriznal, polícia vyhodnotila, že s najväčšou pravdepodobnosťou Aničku zavraždil práve on. Prípad však nikdy neuzavrela. Čo sa v ten osudný októbrový deň naozaj v pražskej Troji stalo zostáva do dnes záhadou. Jej rodina sa po tejto hrozivej udalosti stiahla do ústrania a pohreb sa uskutočnil tajne, bez účasti médií. Popol uložili do hrobu na cintoríne v pražských Ďáblicích.
