Čo spája Benita Mussoliniho so Saddámom Husajnom či Vladom III. Draculom a ďalšími? Napriek tomu, že každý z nich žil v odlišnej dobe, boli diktátormi a tyranmi, ktorí sa svojimi šialenými činmi previnili proti ľudskosti.
V histórii ľudstva nie je príliš veľa diktátorov, ktorých život by sa skončil popravou, avšak aj medzi nimi existujú výnimky. Tie ti predstavíme v nasledujúcich riadkoch.
Mussolini
Benito Mussolini, známy ako Duce, stál pri zrode prvej fašistickej organizácie, ktorá viac než 20 rokov ovládala Taliansko. K moci ho vyniesla túžba mnohých Talianov po obnove stability a veľmocenskom postavení ich krajiny, ktoré vo svojom socialisticko-populistickom programe sľuboval. Medzi jeho blízkych priateľov patril aj Adolf Hitler, ktorý ho obdivoval.
Mussolini bol známy svojou bezohľadnosťou, popraviť nechal napríklad aj manžela svojej dcéry a množstvo ďalších ľudí. Premiér z rokov 1922 až 1943 zavliekol Taliansko do druhej svetovej vojny po boku hitlerovského Nemecka, na sklonku ktorej bol zabitý, píše HN.
27. apríla 1945 popoludní pri dedine Dongo (jazero Como), tesne pred tým, ako spojenci dorazili do Milána, Mussoliniho spolu s vtedajšou partnerkou Clarettou Petacci chytili talianski partizáni, keď smeroval do Chiavenni, aby nastúpil do lietadla do Švajčiarska, kam chcel utiecť. O deň neskôr oboch popravili spolu s ich 16-členným sprievodom (väčšinou ministri a úradníci Talianskej socialistickej republiky).
Saddám Husajn
„Bože, pomôž mi, nosím v tele diabla," kričala vraj krátko pred pôrodom v apríli 1937 matka irackého diktátora. Živila sa vtedy vykladaním budúcnosti. Tak znie legenda. Okolo irackého diktátora sa ich vytvorilo mnoho a býva ťažké ich rozlíšiť od skutočnosti. Faktom však ostáva, že Saddám bol neskôr zodpovedný za smrť stoviek tisíc ľudí.
Prvýkrát Saddám Husajn putoval nakrátko za mreže za zabitie svojho učiteľa v 19 rokoch. O niečo neskôr už strieľal v mene ideí strany Baas, ktorá sa v roku 1959 pokúsila odstrániť vtedajšieho vodcu Kásima. Nasledoval útek do exilu a štúdium práv v Egypte.
Práve preto, že Saddám nikdy nebol skutočným vojakom, nechával sa neskôr často fotografovať v uniforme, píše portál iDNES.cz .Po dlhotrvajúcom hospodárskom embargu, ktoré trvalo od roku 1991 a súčasne znamenalo veľké utrpenie irackých civilistov, bol Irak úplne ekonomicky vyčerpaný.
V roku 2003 padlo v USA definitívne rozhodnutie na vpád do Iraku. Na základe nepotvrdenej domnienky o držbe zbraní hromadného ničenia začala 20. marca 2003 americko-britská koalícia (bez mandátu OSN) inváziu do Iraku.
Saddám Husajn bol onedlho prakticky zbavený moci, no darilo sa mu dlhú dobu unikať pred zatknutím. 24. decembra 2003 bol americkými vojskami zajatý po zrade niektorých blízkych pomocníkov. Následne sa na dlhotrvajúcom súde zodpovedal z genocídy, vrážd a týrania civilistov spáchaných počas iracko-iránskeho konfliktu.
Všetky obvinenia kategoricky popieral a prehlasoval súd za zmanipulovaný zo strany Spojených štátov. Na súde sa obhajoval sám, a 5. novembra 2006 bol uznaný vinným z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a odsúdený na trest smrti obesením.
Ceaušescu
Zatiaľ čo Československo prežívalo v decembri 1989 prvé Vianoce po páde komunistickej moci, v Rumunsku nastalo tvrdé zúčtovanie so starým režimom zvrhnutého prezidenta Nicolae Ceaušesca.
Dvadsaťpäť rokov panovania neobmedzeného vládcu, ktorý sa nechával titulovať ako „Karpatský génius" alebo „Dunaj myšlienok", sa zrútilo počas piatich decembrových dní, keď po vynesení rozsudku trestu smrti a vykonaní popravy bol aj so svojou ženou Elenou zastrelený pri múre v kasárňach v meste Targovište.
Nicolae Ceaušescu sa dostal k moci v roku 1965, teda ako 47-ročný, keď bol zvolený za generálneho tajomníka Rumunskej robotníckej strany, ktorú však prakticky vzápätí premenoval na Komunistickú stranu Rumunska.
Po zmene ústavy v roku 1974 sa stal doživotným prezidentom, ktorý začal v tomto období rozdeľovať významné posty svojim najbližším príbuzným a osobným priateľom. Tak napríklad jeho manželka Elena, druhý najvplyvnejší človek v štáte, bola aj šéfkou akadémie vied, hoci vychodila iba štyri triedy základnej školy a jedinú jednotku na vysvedčení mala z vyšívania.
Politik bol spočiatku obľúbený, avšak to sa postupne začalo rúcať vďaka tomu, že Ceaušescov kult osobnosti nadobudol extrémne rozmery. Zatiaľ čo Rumuni zvádzali každodenný boj o kúsok chleba, diktátor si budoval rôzne megalomanské stavby, ako napríklad „Palác ľudu", ktorý dal postaviť v Bukurešti. Po americkom Pentagóne ide údajne o druhú najväčšiu administratívnu budovu na svete.
Ľud mu postupne vypovedal poslušnosť, a všetko vyvrcholilo nakoniec tým, že ho postavili pred špeciálny vojenský súd. Ten po krátkom procese, ktorý trval necelú hodinu, obvinil Nicolae Ceaušesca a jeho manželku Elenu z genocídy, zneužívania štátnej moci, z rozvracania národného hospodárstva a z pokusu o útek. Verdikt znel - trest smrti zastrelením. Obidvoch krátko po vynesení rozsudku 25. decembra 1989 pri kasárenskom múre v Targovišti popravili.
Vlad III. Dracula
Život valašského kniežaťa je opradený historkami, niektorými až za hranicou uveriteľnosti. V prípade postáv, ktoré sa výrazne zapísali do dejín, a Vlad III. medzi také určite patrí, to však nie je výnimočný jav.
Vlad sa preslávil najmä svojou brutálnosťou, o ktorej sa rozpráva mnoho legiend. Isté je, že jeho obľúbeným spôsobom popravy bolo kruté, pomalé a bolestivé narážanie na kôl. Týmto spôsobom usmrcoval vojnových zajatcov, svojich politických oponentov, ale aj obyčajných zločincov.
Inokedy údajne pozval všetkých chudákov v krajine na svoj hrad na veľkú hostinu. Všetkých ich upálil a vyhlásil, že tým znížil chudobu v krajine a ukončil im trápenie. V záchvate hnevu údajne raz porezal svoju tehotnú milenku natoľko, že jej z brucha vyrezal nedonosený plod. Nedonosený plod si vystavil vo svojej spálni.
Ďalší príbeh rozpráva ako násilne týral svojich sluhov, ktorých potom zabil a sexuálne zneužil. Takto to vraj robil aj s malými deťmi. Všetko toto vieme zo starých zápiskov sluhov, ktorí len o vlások unikli smrti.
Známa historka zase hovorí o tom, že nechal pri studni v lese (alebo pri fontáne na námestí v Targovisku) voľne ležať zlatý pohár, aby sa z neho mohol každý pocestný napiť. Z obavy pred prípadným krutým trestom sa ho nikto neodvážil odcudziť.
Ohľadom Vladovej smrti však dodnes panujú isté nejasnosti. Existujú totiž dve verzie, buď padol v boji s Turkami alebo bol zavraždený valašskými bojarmi nespokojnými s jeho vládou.
Francisco Macías Nguema
Prvý prezident Rovníkovej Guiney je všeobecne známy ako jeden z najbrutálnejších diktátorov v histórii. Kvôli vážnemu porušovaniu ľudských práv a zlému hospodáreniu zo strany jeho diktatúry utiekli z krajiny desaťtisíce ľudí, ktorí sa chceli vyhnúť prenasledovaniu.
Jeho vláda tiež viedla k výraznému odlivu inteligencie, keďže intelektuáli a vzdelané vrstvy boli konkrétnymi cieľmi jeho prenasledovania. V závislosti od zdroja bolo počas jeho vlády zabitých 50 až 80 tisíc z 300 až 400 tisíc ľudí žijúcich v tom čase v krajine.
Nakoniec bol zvrhnutý svojim vlastným synovcom v auguste 1979 po takmer jedenásťročnej diktátorskej vláde, kedy krajina dostala prezývku „koncentračný tábor Afriky".
Na konci septembra 1979 ho okrem iného za genocídu odsúdili na trest smrti a popravili.
