Unsplash.com/Levi Meir Clancy
StoryEditor

Ťažký ramadán pre ukrajinských moslimov. Sirény, bomby a zákaz vychádzania

šev09.04.2022., 15:00h
Necítia sa v bezpečí, pretože každý deň a noc počujú sirény. Nebezpečenstvo je blízko.
Lajkuj Brainee.sk na

Ramadán bude tento rok pre matku štyroch detí Niyaru Mamutova veľmi odlišný. Týždeň po ruskej invázii sa odsťahoval zo svojho rodného mesta na východe Ukrajiny, aby hľadala bezpečie v západnej časti krajiny. Bezpečnosť je však pre ňu, jej manžela a ich deti, vrátane 2-mesačného bábätka, stále vzdialená.

„Keď počujeme sirény, musíme sa skryť niekde v bezpečí. Máme novorodenca, takže nemôžeme bežať do pivnice našej budovy. Sedíme na chodbách, kde nie sú okná. Keď počujeme sirény, cítime úzkosť a keď zastavia, cítime sa trochu pokojne. Znamená to, že sme nažive,“ povedala pre VICE World News cez WhatsApp.

Niyara sa momentálne zdržiava v meste neďaleko hraníc s Rumunskom. Obyvatelia musia dodržiavať prísny zákaz vychádzania od 22:00 a ulice sú zaplnené ukrajinskými vojakmi. Nie je to obvyklý spôsob, ako stráviť ramadán, jeden z najsvätejších mesiacov v islamskom kalendári.

„V mojom novom meste sa necítim bezpečne, pretože tu padajú ruské rakety,“ povedala a dodala, „Každý deň a noc počujeme sirény a to znamená, že nebezpečenstvo je blízko – nebezpečenstvo bombardovania.“

Počas ramadánu sa moslimovia celý mesiac postia od úsvitu do západu slnka. Mesiac pôstu je jedným z piatich pilierov islamu, ktorým moslimovia žijú. Je to mesiac osláv, vďačnosti a spirituality. Ramadán sa často trávi zdieľaním večere s rodinou a blízkymi, chodením na nočné modlitby do mešity s miestnou komunitou a rozdávaním tým menej šťastným.

„Chýba mi tá atmosféra prípravy iftarov pre veľa ľudí, stretávania sa a zotrvania spolu na modlitbách Taraweek,“ povedala Niyara. „Všetky tieto obrázky zostávajú v mojej mysli a pamätám si ten čas, keď sme boli šťastní.“

​Pred inváziou bola zapojená do siete moslimských žien rozšírenej po celej Ukrajine. Ramadán by bol pre ňu špeciálny čas, kedy by sa dali dokopy charitatívne a spoločenské akcie. Hovorí, že tento rok jej chýba „atmosféra sesterstva“, ktorú by priniesol práve tento posvätný mesiac.

Teraz sa obáva z toho, čo bude ďalej: „Bojím sa o svoje štyri deti. Ich prítomnosť a budúcnosť. Nemôžu chodiť do školy, venovať sa výtvarnej či športu. Žijeme a čakáme, kým vojna skončí.“

Ukrajinských moslimov, ktorým sa podarilo opustiť krajinu, trápia podobné starosti s blízkymi, ktorí tu zostali. Olha Fryndaková opustila Irpiň, ktorý bol pätnásť rokov jej domovinou, v prvý deň invázie. Jej a jej rodine trvalo týždeň, kým sa dostali do bezpečia v Nemecku. Cestovali cez Moldavsko, Rumunsko, Maďarsko a Rakúsko kým sa dostali do cieľovej destinácie. Teraz si prenajímajú byt od miestneho úradu. Cestovanie s malými deťmi však znamenalo veľa otázok a zmätku.

Mafra/Petr Topič

„Vždy, keď sme sa vydali na ďalšiu časť cesty, deti sa nás pýtali, ideme späť do Irpiňu?“ povedala Olha. Na Ukrajine sa zvyčajne stretávala so svojou veľkou rodinou každý týždeň. „Spoločne sme si vyrobili iftar v našich domovoch, spoločne sa modlili Taraweek a navštívili Kyjevskú mešitu, aby sme sa modlili a mali iftar s ostatnými moslimami,“ vysvetľuje. Podľa nej je to tento rok znepokojujúce, keďže mešita je zatvorená kvôli vojne na Ukrajine a mnoho moslimov je vysídlených.

Hovorí, že jej chýba oslava ramadánu doma, teraz je v nemeckom meste, ktoré nepozná. Neexistuje žiadne domáce pohodlie s rodinou. Jej deti sa nemôžu zúčastňovať aktivít, akými sú súťaže v Koráne, ako kedysi. Premýšľa o svojej komunite a rodine, ktoré zostali na Ukrajine.

Tento pocit zdieľajú aj iní ukrajinskí moslimovia, ktorí opustili svoju krajinu. V Nemecku našla útočisko aj Olha Bawazir, 23-ročná študentka magisterského štúdia z Charkova. Jej rodné mesto bolo jedným z prvých miest, ktoré čelili ruským silám, keď sa invázia vo februári začala.

„Ramadán bude tento rok iný, pretože tam nie je obvyklý pocit šťastia a radosti,“ povedala pre VICE World news. „Chcem sa vrátiť do svojho života na Ukrajine. Chcem mať rodinné stretnutia ako kedysi, stretnúť sa s priateľmi v centre mesta, ísť na univerzitu, ísť do práce, piť kávu v mojej obľúbenej kaviarni a mnoho iných vecí,“ vysvetlila.

Je to prvýkrát, čo strávila ramadán mimo Ukrajiny. Síce je v kontakte so svojou rodinou a priateľmi, ale spomína, že je znepokojujúce kontrolovať, či sú  jej blízky nažive.

„Táto vojna zjednotila všetkých Ukrajincov, od východu až po západ. Ľudia. Tí, s ktorými som predtým sotva hovorila, sa teraz stali rodinou,“ povedala Olha Bawazir. Dodala ešte, že jej priatelia ostávajú optimistickí ohľadom výsledku vojny, pretože pravda vždy zvíťazí. „Po najtemnejšej noci prichádza nádherný východ slnka,“ ukončila.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
21. november 2024 21:57