Dnes sa už nájde málokto, kto by nepoznal špagety. V kombinácií s paradajkovou alebo bolonskou omáčkou a trochou nastrúhaného syra patria k najrýchlejším a najobľúbenejším jedlám študentov i lenivcov, ktorým sa nechce variť. V nedávnej minulosti však nešlo o také bežné jedlo, ako by sa mohlo zdať.
Svoje by o tom vedeli povedať hlavne Briti. Cestoviny neboli na Britských ostrovoch v päťdesiatych rokoch minulého storočia každodennou potravinou. V roku 1957 nemala drvivá väčšina obyvateľstva vedomosti o tom, že špagety sú vyrobené z pšeničnej múky a vody.
Mnohí ich poznali len z konzerv s paradajkovou omáčkou a dokonca ich považovali za exotickú pochúťku. V tom čase skrsol v hlave kameramana BBC Charlesa de Jaegera nápad, ktorý na dlhé roky definoval prvoaprílový žart a rovnako tak pošramotil povesť spravodajskej stanice.
De Jaeger pochádzal z Viedne a v pamäti mu utkvela kritika učiteľov zo školských čias. Tí jemu a jeho spolužiakom hovorili, že sú takí hlúpi, že keby im povedali, že špagety rastú na stromoch, uverili by tomu. Sám seba sa preto opýtal, či je to naozaj pravda.
Kameraman vtedy pracoval na relácií Panorama, dokumentárno-publicistickom programe, ktorý sa vysiela nepretržite od roku 1953, čo z neho robí najdlhšie vysielanú reláciu v histórii televízie. Prišiel za editorom relácie Michaelom Peacockom a načrtol mu svoj plán. Ten mu dal sto libier a poslal ho nakrútiť reportáž.
V roku 1957 mala v Británii televízne prijímače necelá polovica z 15,8 milióna domácností. 1. apríla sledovalo program Panorama približne osem miliónov divákov. Mnohí v nemom úžase sledovali reportáž o rodine v kantóne Ticino v južnom Švajčiarsku, ktorá po miernej zime zbiera z takzvaných špagetovníkov čerstvú úrodu špagiet.
Boli odvysielané zábery z tradičných dožinkových slávností spolu s diskusiou o pestovaní a šľachtenia stromu, ktorý je nevyhnutný pre správny rast špagetových plodov s dokonalou dĺžkou. Niektoré scény boli natočené v dnes už zatvorenej továrni na cestoviny na ulici London Road v Hertfordshire a v hoteli v Castagnola vo Švajčiarsku.
Správe na dôveryhodnosti najviac pridal sprievodný komentár Richarda Dimblebyho, jednej z najváženejších osobností britského televízneho vysielania. Peacock neskôr povedal, že Dimbleby vedel, že využívajú jeho autoritu, ale nápad sa mu tak veľmi páčil, že ani na chvíľu nezaváhal a horlivo sa do témy pustil.
Deň po odvysielaní zaplavili BBC stovky telefonátov od divákov. Niektorí spochybňovali autentickosť príbehu, no drvivá väčšina ľudí žiadala ďalšie informácie o pestovaní špagiet a o tom, ako by mohli doma pestovať svoje vlastné špagetovníky.
BBC sa držala ducha odvysielanej reportáže a ľuďom odkazovala, aby „vložili vetvičku špagiet do plechovky paradajkovej omáčky a dúfali v to najlepšie“. Na jednu stranu išlo o zábavu, na druhú BBC čoby televízia so serióznym spravodajstvom uverejnila nepravdivú informáciu. CNN správu považuje za „najväčší hoax, ktorý kedy seriózna spravodajská stanica priniesla.”
Šialenstvo okolo špagetovníka sa však po veľkej popularite v nasledujúcich dňoch vysvetlilo a mnoho Britov zostalo poriadne sklamaných. Koniec koncov, kto by nechcel každý rok pestovať úrodu kvalitných špagiet?
