Vyťažené drevo podľa aktivistov pochádza aj priamo z rezervácie Pavlová s najprísnejším piatym stupňom ochrany. Na obe ťažby iniciatíva podala podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Správa TANAP-u naďalej trvá na tom, že postupuje v zmysle platnej legislatívy a obvinenia odmieta.
Aktuálne sa podľa Ondreja Kameniara z iniciatívy ťaží na viacerých miestach a v blízkosti Tatranskej Javoriny sú to rádovo tisíce metrov kubických dreva. „Opäť ide z veľkej časti o ťažbu, ktorá nijako nepomáha spomaľovať šírenie lykožrúta, lebo ten sa už v týchto stromoch dávno nenachádza,” tvrdí.
Chranené biotopy
Prevažná väčšina dreva má pochádzať zo štátnych pozemkov v treťom stupni ochrany v území Správy TANAP-u a vo všetkých prípadoch ide o lesné porasty v navrhovanej A zóne národného parku. Aktivisti upozorňujú, že veľká časť ťažieb je v porastoch, ktoré sú biotopom chráneného hlucháňa hôrneho, a na pozemkoch v tesnom susedstve viacerých rezervácií napr. Čikovská, Bor a Grapa.
Aktuálna ťažba podľa iniciatívy výrazne ničí prírodné hodnoty územia, čo môže viesť až k jeho vyňatiu z prísne chránenej zóny. Lokalita navyše patrí aj do chráneného vtáčieho územia a územia európskeho významu. Podľa aktivistov je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia v tejto súvislosti pristúpi k uvaleniu finančných sankcií na Slovensko pre nedostatočnú ochranu hlucháňa.
„Je skutočne smutné pozorovať, ako sa zase o desaťročia odďaľuje návrat týchto miest do prírodného stavu,” skonštatoval Kameniar. Tvrdí, že súčasné vedenie Správy TANAP-u i envirorezortu sa vybralo spiatočníckou cestou využívania územia TANAP-u na ťažbu dreva.
Park sa bráni
„K spracovaniu kalamít náhodnou ťažbou v TANAP-e na nami manažovanom území sme sa už vyjadrili v súvislosti s podobným, pred pár dňami medializovaným prípadom v Kôprovej doline. Zopakujeme, že postupujeme v zmysle platnej legislatívy, vydaných rozhodnutí a na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte za predchádzajúceho vedenia organizácie i samotného envirorezortu,” reagovala na margo obvinení Martina Petránová zo Správy TANAP-u.
Bývalý riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko pre TASR uviedol, že verejnosť by nemala byť ľahostajná k tomu, čo sa deje v národných parkoch. „Je to majetok nás všetkých a občania tejto krajiny majú právo si povedať a rozhodnúť, či chceme parky európskeho a svetového formátu, alebo niečo úplne iné,” skonštatoval.
Malé lesné závody
Zároveň je podľa neho na vedení národného parku i rezortu životného prostredia, či zachová ozajstné národné parky, kde má prednosť všetko živé, alebo ich postupne premení na „malé lesné závody s nálepkou národný park,” kde bude prioritou ekonomika a ťažba dreva.
Veľmi negatívne vnímajú aktivisti pondelkové (4. marec) vyjadrenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. „Tie svedčia o jeho hlbokej neznalosti problematiky, prípadne o cielenej snahe podporovať záujmy drevobiznisu v chránených územiach na úkor ochrany prírody,” skonštatoval Kameniar.
Minister vo videu na sociálnej sieti povedal, že všetky stromy napadnuté lykožrútom sa vyrúbu, pretože spôsobujú kalamitnú situáciu, a tým ohrozujú kvalitu a zdravie slovenských lesov. Iniciatíva upozorňuje, že na mŕtvom dreve je priamo závislá až tretina lesných druhov, predstavuje základ budúcej lesnej pôdy a jeho ekonomická hodnota nie je veľká.