Ochranári v súčasnosti zisťujú aktuálny stav populácie medveďa hnedého v rámci projektu Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku 2 analýzou DNA. Výsledky by mali byť známe v priebehu tohto roka.
Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR robila projekt sčítania medveďov v rokoch 2013 až 2014 na Technickej univerzite (TU) vo Zvolene.
Vtedy bola populácia medveďa hnedého odhadnutá na približne 1256 jedincov, pričom rozdiel môže byť 233 jedincov. Ide podľa ochranárov zatiaľ o jediné číslo, ktoré je podložené vedeckou štúdiou na základe analýzy vzoriek DNA.
„Štatistika vedená Národným lesníckym centrom vo Zvolene ukazuje, že početnosť medveďa hnedého na Slovensku k 31. marcu 2020 bola na úrovni 2760 kusov. Za posledných šesť rokov to predstavuje nárast o 1504 jedincov. Ak vezmeme do úvahy fakt, že v roku 2000 bola početnosť populácie na Slovensku 700 až 900 jedincov, za posledné dve desaťročia stúpla trojnásobne,“ tvrdí vedúca odboru komunikácie Lesov SR Marína Debnárová.
Zisťuje sa presná populácia
Ochranári zisťujú aktuálny stav medveďa odberom vzoriek trusu na izoláciu DNA. Jaroslav Slašťan zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého hovorí, že táto analýza je najpresnejšou a jedinou objektívnou metódou, ako zistiť populáciu medveďa na Slovensku.
„Navyše, s genotypmi konkrétnych jedincov sa pracuje bez toho, aby zberač prišiel do kontaktu s medveďom. Medvede tak nie sú prenasledované, vyrušované a stresované odchytom,“ povedal pre TASR Slašťan.
Debnárová zdôraznila, že z pohľadu štátneho podniku je nutné početnosť šelmy poľovnícky manažovať, aby sa jej stavy znížili. Tým by sa podľa Lesov SR predchádzalo rizikovým stretom človeka s medveďom aj prípadným tragickým udalostiam.
„Medveď hnedý je našou najväčšou šelmou, ktorá zastáva svoje postavenie v prírode a bez pochýb sem aj v 21. storočí patrí. Zároveň však treba poznamenať, že jej početnosť by mala byť na takej úrovni, aby bola zabezpečená stabilita populácie, ale aj vzájomná symbióza človeka s medveďom,“ skonštatovala Debnárová.
Problémom podľa Slašťana nie je to, koľko medveďov žije na Slovensku, ale koľko z nich je problémových - synantropných. Zmena ich správania je spôsobená nezabezpečeným komunálnym odpadom, vnadením v poľovníckych zariadeniach či pestovaním atraktívnych poľnohospodárskych plodín.
Desiatky kontajnerových medveďov vytvorili ľudia ľahostajnosťou
Ľahostajnosťou a ignorovaním legislatívy ľudia za uplynulé roky vytvorili desiatky kontajnerových medveďov, ktorých osud je vopred spečatený. Upozornila na to v stredu na sociálnej sieti Správa Tatranského národného parku (TANAP).
Odpad v okolí nezabezpečených kontajnerov je podľa nich problém, na ktorý upozorňujú a riešia ho roky. Ako príklad uviedli lokalitu Hrdovo v Západných Tatrách pri Ceste slobody.
Pri poslednej kontrole lokality pracovník strážnej služby vo večerných hodinách pozoroval medveďa hodujúceho na odpadkoch. Vyprodukovať ho mali obyvatelia miestnej chatovej osady.
„Medveď bol s pomocou klaksónu a spreja plašený zhruba od 19.00 do 22.30 h. Počas tejto doby sa na ceste zastavovali vozidlá, vystupovali zvedavci z vozidiel a fotili šelmu vo veľmi krátkej vzdialenosti na päť až sedem metrov, čím znemožňovali pracovníkovi sústrediť sa na účinné plašenie. Okrem toho, že sa svojou nezodpovednosťou vystavovali nebezpečenstvu útoku od medveďa, utvrdzovali zviera v tom, že mu od ľudí nehrozí nebezpečenstvo,“ uviedla správa národného parku.
V januári tohto roka nadobudla účinnosť nová vyhláška Ministerstva životného prostredia SR k zákonu o odpadoch z novembra 2020. Počet lokalít, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť kontajnerové stojiská pred vniknutím medveďa hnedého sa viac ako zdvojnásobil. Z pôvodných 151 narástol na 360, upozornila Správa TANAP-u.
