V online priestore trávia deti omnoho viac času ako predtým. Tento druh šikany má často ešte horšie dôsledky, pretože môžu byť v kontakte iba samotný agresor a obeť. Pre TASR to potvrdil odbor komunikácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.
„Kyberšikana je téma, ktorou je nutné sa zaoberať, je vážnou realitou súčasnosti. Preto je nutné riešiť aj kyberšikanu viac ako doteraz,“ uviedol odbor komunikácie rezortu školstva. Riešenie problematiky šikanovania na všetkých úrovniach je pre ministerstvo školstva jednou z priorít.
Koncom roka 2020 ministerstvo školstva v spolupráci s Nadáciou Markíza a Linkou detskej istoty spustilo projekt na pomoc obetiam šikany s názvom Odpíšeme ti. „Cieľom projektu je začať otvorene diskutovať o téme šikanovania na miestach, kde je tento problém najrozšírenejší, teda medzi deťmi, učiteľmi a rodičmi,“ poznamenal rezort školstva. Pomoc poskytuje ministerstvo cez webovú stránku projektu, na bezplatnom čísle Linky detskej istoty, ale aj cez chat. Záujemcovia nájdu na stránke aj videá a texty o danej problematike.
Rovnako aj prostredníctvom priamo riadenej organizácie - Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, sa realizujú podcasty k téme šikany, kyberšikany. Začiatkom roka bola spustená aj krízová telefónna linka.
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie vypracoval s ministerstvom školstva napríklad i dve metodické usmernenia týkajúce sa šikanovania a kyberšikanovania či metodické usmernenia pre pedagógov. Okrem toho vlani organizoval workshopy na tému praktických skúseností s realizáciou prevencie šikanovania či kyberšikanovania.
Koncom minulého roka sa uskutočnila študentská konferencia s názvom 3xKAM - kvalita a multidisciplinarita, komunikácia a motivácia, kompetencia a metódy pre 427 študentov zo 17 univerzít zo Slovenska a zahraničia.
Šikanu zažil každý siedmy žiak
Šikanovanie v školách je rozšírené a významne ovplyvňuje kvalitu a efektívnosť učenia sa žiakov. Je preukázateľné, že úzkosť, stres a celková nepohoda žiaka sa prejavujú nepozornosťou na vyučovaní, stratou motivácie a predovšetkým zhoršením vzdelávacích výsledkov. Pre tému žiackej pohody bol medzinárodne prijatý pojem wellbeing, ktorý možno v kontexte edukácie prekladať ako „cítiť sa dobre“ a zároveň „dobre sa učiť“. Zo zistení Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) vyplýva, že každý siedmy žiak základnej školy a strednej odbornej školy bol šikanovaný, v prípade gymnázií to bol každý 13. žiak.
Jedným z indikátorov wellbeingu je stav bezpečnosti školského prostredia a vzťahov medzi aktérmi vzdelávania, ktoré ŠŠI vo svojich správach vyhodnocuje. V školskom roku sme 2019/2020 zisťovala inšpekcia stav bezpečnosti školského prostredia so zameraním na výskyt nevhodného správania spolužiakov a šikanovania v 31 základných školách, na siedmich gymnáziách a v ôsmich stredných odborných školách.
Prostredníctvom dotazníka zameraného na bezpečnosť školského prostredia mali žiaci a členovia žiackej školskej rady možnosť vyjadriť svoje názory a postoje na výskyt nevhodného správania sa spolužiakov a na výskyt šikanovania v škole. Dotazník vyplnilo 2165 žiakov základných škôl, gymnázií a stredných odborných škôl.
„Výsledky žiackych dotazníkov nasvedčujú, že wellbeing žiakov vo všetkých školách šikanovanie výrazne narušuje,“ uvádza ŠŠI. Napriek tomu, že prevažná väčšina žiakov rada navštevovala školu a cítila sa v nej bezpečne, viacerí potvrdili výskyt agresívneho správania sa jednotlivcov cez prestávky, vysmievanie sa spolužiakom pre ich zdravotnú, sociálnu alebo etnickú odlišnosť či vyrušovanie a nerešpektovanie pokynov učiteľov počas vyučovania.
Na otázku, či boli žiaci sami šikanovaní, kladne odpovedal každý siedmy žiak základnej školy a strednej odbornej školy a každý 13. žiak gymnázia. „V prípade otázky, či žiaci boli svedkami šikanovania, sú zistenia ešte horšie. Tu môžeme konštatovať, že viac ako štvrtina opýtaných sa so šikanovaním stretla jedenkrát alebo viackrát – 37 percent žiakov v základnej škole, 21 percent na gymnáziách a 27 percent v stredných odborných školách,“ uvádza ŠŠI.
Dôležitým zistením podľa ŠŠI je fakt, že na základe vyhodnotenia všetkých odpovedí respondentov v dotazníku sa prítomnosť šikanovania preukázala v každej z kontrolovaných škôl.
Odvahu vzoprieť sa agresorovi by nemalo 35 % gymnazistov
Šikanovanie v žiakoch vyvoláva obavy a úzkosť. Odvahu pomôcť spolužiakovi vzoprieť sa proti agresorovi by nemalo 35 percent žiakov gymnázií a 30 percent žiakov stredných odborných škôl. Vyplýva to zo zistení Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) v súvislosti so šikanou v školách, zverejnených na jej webe.
V školskom roku 2019/2020 zisťovala inšpekcia stav bezpečnosti školského prostredia so zameraním na výskyt nevhodného správania spolužiakov a šikanovania v 31 základných školách, v siedmich gymnáziách a vo ôsmich stredných odborných školách. Dotazník vyplnilo 2165 žiakov základných škôl, gymnázií a stredných odborných škôl. Z výsledkov dotazníka vyplýva, že šikanovaní i svedkovia šikanovania označili viaceré miesta, kde agresori najčastejšie svoje obete šikanovali, a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru či nainštalovaným videokamerám na chodbách škôl.
„Za najčastejšie miesto šikanovania všetci žiaci označili triedu počas prestávky,“ uvádza ŠŠI. „Wellbeing žiakov v školách oslaboval najmä prístup niektorých učiteľov (zosmiešňovanie, ponižovanie a neprimerané nároky), ktorý nebol budovaný na základe úprimnej interakcie, vzájomného počúvania sa. Žiaci nevnímali pedagógov vždy ako spravodlivých pri prešetrovaní porušenia disciplíny ani pri riešení nevhodného správania jednotlivcov, čo sa prejavilo aj ich nedôverou voči pedagogickým a odborným zamestnancom pri riešení vzdelávacích, ale najmä osobnostných problémov,“ uvádza ŠŠI.
Učitelia nie sú vždy tolerantní
Takmer štvrtina všetkých opýtaných žiakov (30 percent žiakov stredných odborných škôl, 21 percent žiakov gymnázií a 16 percent žiakov základných škôl) si myslí, že učitelia nie vždy boli v čase vyučovania tolerantní a chápaví, viacerí nedokázali nevhodné správanie žiakov eliminovať a spravodlivo riešiť. Takmer pätina všetkých členov žiackych školských rád nebola presvedčená o tom, že ochranu a podporu učiteľov majú aj žiaci, ktorých iní odsudzujú pre náboženstvo/rasu/sociálny pôvod/národnosť alebo názory.
Žiaci pociťovali potrebu väčšej slobody, otvorenosti a ústretovosti vo vzájomných vzťahoch medzi žiakmi i medzi žiakmi a pedagógmi. Podľa výsledkov dotazníka ŠŠI by chceli viac hovoriť o škole a o živote v nej, byť informovanejší o vzniknutých problémoch, aktívnejšie sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch spolu s pedagógmi školy. Mnohým prekážal nezáujem učiteľov o ich záľuby a aktivity vo voľnom čase.