Na Slovensku existuje obec, ktorá nemá internet. Keď chcú ľudia telefonovať, musia vybehnúť na kopec

Na výsledky sčítania obyvateľov z roku 2021 si ešte musíme počkať. Zatiaľ si prvenstvo najmenšej obce na Slovensku drží Príkra v Prešovskom kraji, ktorá sa rozprestiera len pár kilometrov od poľských hraníc. Má 12 obyvateľov. Dedinou sa tiahne dlhá ulica hore kopcom a je pokrytá novučkým asfaltom, ktorý by závidel nejeden Bratislavčan.

Raj pre chalupárov

Domov je v Príkrej pomerne dosť - 23 a hoci má dedina iba 12 trvalých obyvateľov, nie sú opustené. Keďže je dedina obklopená krásnou prírodou, je rajom chalupárov. Nie je tu obchod ani krčma. Nachádza sa tu však vzácny chrám sv. Michala archanjela z roku 1777, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Každú druhú alebo tretiu nedeľu sa v ňom konajú bohoslužby.

V Príkrej vládne nej úplný pokoj. Je tu akási bublina v čase. Nie je tu signál mobilných operátorov, ani internet. Ani telefónny signál nestojí za veľa. Keď prichádzame do obce, vyťahujem z vrecka mobil, aby som starostovi Miroslav Goldírovi zavolala, že sme dorazili. V tom sa chytám za čelo - nemám signál.

Nevadí, viem, že starosta úraduje z unimobunky, ktorú ma blízko pri dome. Po chvíli prichádzame na koniec obce, kde stojí aj unimobunka. Starosta tam nie je. Podídem kúsok nižšie, za zeleným plotom na mňa šteká malý ušatý pes. Keď zaostrím, vidím starostu a jeho ženu, ako pracujú v záhradke. Srdečne ma privítajú. Rozhovor sa môže začať.

Starosta okrem riadenia obce pracuje ako vedúci v mäsiarni vo Svidníku. Po šichte si na mňa urobil čas. Poťažkám sa mu na signál.

​Veľké novembrové zmeny

Na to mi hovorí, že som len „tak-tak“ stihla obec ešte neporušenú signálom. Od novembra by mali mať vysielač, ktorý sa mu podarilo vybaviť. Stavajú ho na kopci nad obcou. „Keby nerobím starostu, nechýbalo by mi to. Ale bude to lepšie, lebo pre každú vec musím sadnúť do auta a ísť za signálom do Krajnej Poľany alebo inej dediny,“ hovorí.

Ľubomíra Somodiová

Hoci v dedine má väčšina ľudí pevnú linku. Starosta tvrdí, že majú slabý rozvádzač. „Ľudia sú radi, že bude vysielač, lebo keď chcú telefonovať, musia vyjsť hore na kopec. Takých obcí je viac, kde je signál, ale veľmi slabý. Aj okolité obce sa tešia, že budeme mať vysielač," dodáva.

Záujem o domy v obci je veľký. „Keby chcem, predám tu hneď všetko. Sú tu samí Košičania. Čo budú robiť po dôchodku v bytovke? Pre nich tu je raj,“ myslí si. V Príkrej tak skôr stretnete starších ľudí, ktorí v nej hľadajú pokoj. „Mladých do 20 ani nemáme. Do 30-ty tu žije jeden a druhý býva v Bratislave. Najstarší obyvateľ má niečo cez 70 rokov,“ približuje demografickú situáciu v obci.

Kedysi bola za obcou skláreň

„Bolo tu vždy veľa detí, ktoré tu mali babky a dedkov. Dnes prídu vnúčatá, ale nemajú sa s kým hrať, lebo nechodia naraz,“ dodáva. „Niekedy tu boli domy aj za kopcom. Bolo tu veľké kino, letné kúpalisko, kolkáreň, škola, skláreň za obcou. Dnes sú v lese ešte zarastené zvyšky pecí,“ menuje.

Tvrdí, že dnes by obyvateľov s trvalým pobytom mohlo byť aj viac, lenže niektorí si to rozmysleli, aj keď trávia v obci väčšinu roka. „Mali by problém s doktorom,“ uvádza častú dilemu „chalupárov“.

Starosta sa nenudí

Mohlo by sa zdať, že menej obyvateľov obce znamená pre menej konfliktov, ani v najmenšej obci nie je vždy všetko idylické. Starosta musí občas riešiť konflikty medzi občanmi. „Stále sa niečo nájde,“ hovorí. Nedávno riešil nezhody kvôli býkovi. „Mladí chlapci chodili do dediny a starali sa o býka. Jedného dňa im utiekol. Susedom dačo požral, bolo z toho riadne haló, pre jedného býka,“ hovorí s úsmevom. Napriek tomu v obci panujú dobré vzťahy. Každý pozná každého. „Naposledy sme mali grilovačku tak, že sme do stredu cesty, ktorá ide cez obec, postavili stôl," spomína.

S menším počtom obyvateľov sa priamoúmerne nezmenšuje ani boj o moc. V predchádzajúcich voľbách sa spolu s Goldírom o post starostu najmenšej obce uchádzali ďalší dvaja kandidáti. Voľby prebiehali uňho doma, tie ďalšie by už mali v unimobunke.