Vo štvrtok si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Presne pred 77 rokmi, 27. januára 1945, oslobodila Červená armáda koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz, najväčší z nacistických vyhladzovacích táborov.
Auschwitz sa stal symbolom holokaustu. V roku 2005 bol práve 27. január vyhlásený Organizáciou spojených národov za deň, počas ktorého si svet pripomína utrpenie šiestich miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny.
Práve do tábora Auschwitz smeroval aj prvý transport Židov z územia vtedajšieho Slovenska, vo vlakoch bolo tisíc židovských dievčat a mladých žien, ktorý vypravili 25. marca 1942 z Popradu. V ten istý rok nasmerovali do Auschwitzu zo Slovenska celkovo 19 transportov.
Pri tejto príležitosti sme sa v Brainee porozprávali s hlavným (liberálnym) slovenským rabínom Mišom Kapustinom.
Rabín Kapustin sa narodil v roku 1980 v Orenburgu (dnešné Rusko), v rodine učiteľky a dôstojníka vojenského námorníctva. V roku 1984 sa celá rodina presťahovala do Gruzínska do mesta Poti.
V roku 1991 musel ako utečenec opustiť Gruzínsko, kde bola vtedy občianska vojna, a odišiel do Kerču na Kryme.
O 16 rokov neskôr už pôsobil na Kryme ako hlavný liberálny rabín. Od roku 2014 pôsobí ako hlavný rabín na Slovensku.
Okrem iného, sa angažuje aj v projekte búriacom mýty o troch hlavných monoteistických náboženstvách s názvom Stretnú sa kresťan, moslim a žid. Diskutuje tam spoločne s kresťanským kňazom a moslimským imámom.
O tom, ako si pripomína deň pamiatky obetí holokaustu, ako vníma rastúce antisemitské tendencie vo svete, ale aj či sa osobne stretáva s konšpiráciami o Židoch sa dozvieš v rozhovore.
Ako si pripomínate Deň pamiatky obetí holokaustu?
Zúčastňujem sa rôznych podujatí a aktivít spätých s týmto dňom. Fakt, že OSN iniciovala tento pamätný deň, podľa mňa ukazuje, že sa to netýka len Židov, ale všetkých ľudí dobrej vôle. Myslím si, že pokus zničiť celý národ sa nesmie opakovať žiadnym národom či náboženstvom.
V posledných rokoch vo svete opäť bujnejú antisemitské tendencie. Ako to vnímate?
Za tisíce rokov, čo existuje židovský národ, vždy boli ľudia, čo nás nenávideli. Dnešná doba nie je výnimkou. Prejavy nenávisti sú vždy deštruktívne. Myslím, že antisemitizmus je chorobou, jediným liekom podľa mňa je pochopenie vety, že Boh stvoril každého na svoj obraz. Prejavy nenávisti voči človeku sú prejavmi nenávisti voči Bohu.
V dnešnej dobe je problematika hoaxov, konšpirácii a šírenia nenávisti veľkým spoločenským problémom. Neraz sú jej obeťami práve ľudia zo židovskej komunity. Máte s tým osobnú skúsenosť? Čo si o tejto problematike myslíte?
Áno, konšpirácie sa šíria internetom. Stretávam sa s tým na sociálnych sieťach. Čítam komentáre, dokonca často dostávam maily, kde sa mi ľudia snažia povedať svoju verziu „pravdy“. Myslím, že tieto tendencie sú nebezpečné, pretože zdrojom pre rôzne konšpirácie sú práve pokusy hľadať pravdu v alternatívnych médiách. Ďalším faktorom je absencia pochopenia pravdy.
Myslíte si, že na Židov na Slovensku stále veľa ľudí nazerá cez stereotypy? Ak áno, čo by sa v tomto smere dalo podľa vás zlepšiť? Edukácia? Práca s mladými? Alebo niečo iné?
Nielen na Slovensku, ale všade na svete sú ľudia, ktorí nazerajú na židov cez prizmu stereotypov. To sa netýka len Židov, ale aj ďalších národov, náboženských skupín či ľudí, ktorí sú iní ako väčšina. Myslím, že takéto nazeranie na ľudí je iba zjednodušením pohľadu na ľudí a vzťahy, ktoré by mali byť medzi ľuďmi.
Osobne sa snažím rozprávať s ľuďmi a ukazovať im fakty. Povedať im, že nie všetci Židia sú bohatí, nie všetci sú rozumní, a nie všetci vedia realizovať svoj talent. Sú medzi nami rôzni ľudia. To môžeme povedať samozrejme aj o iných národoch a náboženstvách. Čo s tým môžeme robiť? Učiť sa a učiť sa.