Hugo Repáň je 22-ročný študent z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Tento rok vyhral súťaž Slovak University Startup Cup s jedinečným projektom, ktorý môže ekologicky pomôcť celej Zemi.
Každý piaty fajčiar priznal, že odhodí ohorok na zem. Prečo sú špaky tak veľkým problémom pre životné prostredie?
Štatistiky hovoria, že denne na zemi skončí 15 miliárd cigariet. Môžeme ich vidieť na každom kroku - na chodníkoch, pri zastávkach ale aj v prírode. Mnohí z fajčiarov si neuvedomujú, ako cigaretový ohorok negatívne vplýva na svoje okolie po odhodení. 20 rokov vzad ľudom nebolo hlúpe zjesť Horalku a obal vyhodiť do trávy. Tento trend postupne zmizol a preto verme, že aj správne naloženie s cigaretovými ohorkami sa stane štandardom ľudského správania. Často je problémom hlavne neinformovanosť, preto budem rád, ak budeme problematiku s týmto odpadom šíriť spoločne.
Z čoho je vlastne vyrobený cigaretový ohorok?
Cigaretový filter je vyrobený zo syntetických acetyl-celulózových vlákien, ktorých rozklad môže trvať až 15 rokov. Čo je horšie, cigaretový filter obsahuje ťažké kovy, toxíny a karcinogénne látky, ktoré vplyvom dažďov kontaminujú pitnú vodu a pôdu, kde pestujeme naše plodiny. Viaceré štúdie hovoria o tom, že jeden cigaretový filter dokáže znehodnotiť až 5 litrov vody. Za mňa – niečo otrasné.
Ty si autorom projektu EcoButt. O čo všetko v tomto projekte ide?
S projektom EcoButt ponúkame komplexné environmentálne riešenie, založené na princípe cirkulárnej ekonomiky. Na miestach, kde sú fajčiari najčastejšie, inštalujeme špeciálne zberné nádoby na cigaretové ohorky. Tieto exteriérové „popolníky“ slúžia na vhodenie špaku cez recyklačný znak, aby sa človek priamo dozvedel, že ohorky z nádoby budú ekologicky zhodnotené. Obsah zberných nádob raz za mesiac vyprázdnime a prepravíme k nám na prevádzku, kde prechádzajú do recyklačného procesu.
Čítala som, že sa potom tieto ohorky zamiešajú do asfaltových zmesí. Ako?
Vo firme EcoButt sa ohorky pretriedia od nežiadúceho odpadu a vstupujú do recyklačnej linky. Našim produktom je celulózový granulát, ktorý sa používa na úpravu asfaltových zmesí vo výrobe. Benefitom je, že náš produkt nahrádza bežnú celulózu, čiže recyklujeme nepotrebný odpad a zároveň šetríme naše lesy. Spôsob využitia cigaretových ohorkov skúmali austrálsky vedci z RMIT University v jednej z ich publikácií v roku 2017. Keď som sa dočítal, že to dokážu v laboratóriu, povedal som si, že by to nemalo ostať tak a chcel som projekt dostať do praxe. Robili sme rozsiahle analýzy chemických látok v ohorkoch, fyzikálno-mechanické štúdie asfaltov a podarilo sa nám prísť s technológiou, ktorá spĺňa všetky Európske normy a je zároveň veľkým prínosom pre životné prostredie.
Oslovili vás už nejaké mestá, ktoré chcú tento nápad využiť?
Prednedávnom sme spustili pilotný projekt spolu s mestom Žiar nad Hronom, kde sídlime ako spoločnosť a zároveň z tadiaľ pochádzam. Toto mesto je v odpadovom hospodárstve veľmi pokrokové a myslím, že to bol ten najlepší začiatok. Spolupracujeme však aj s firmami, ktorým záleží na životnom prostredí a chcú sa zapojiť do projektu recyklácie cigaretových ohorkov s nami. Rozširujeme postupne myšlienku ďalej a pevne verím, že onedlho budú popolníky s recyklačným znakom všade tam, kde budú horieť cigarety.
Je ťažké si ako mladý človek vlastnú firmu? Akým prekážkam si čelil?
Rozbehnúť vlastné podnikanie vyžaduje systematickú robotu, istý čas a odvahu, obzvlášť v mladom veku. Na ceste sa stretávam s rôznym prístupom, ale prevažne sú ľudia skutočne fajn. Na začiatku mi veľa blízkych hovorilo, že je to blbosť. Vo svojom vnútri som si to nedokázal pripustiť a myšlienku ako recyklovať ohorky som osekával tak, aby som na trhu našiel priestor. Čiže ak Vám nejaký nápad dáva zmysel, poďte za tým. Niekde som čítal, že začínajúce firmy mladých ľudí kolabujú na dvoch veciach – byrokracia a peniaze. Ak však máte v hlave dobrú myšlienku, peniaze Vám ľudia radi dajú a byrokraciu sa naučíte za chodu. Úplne všetko je na internete.
Plánuješ aj nejaké ďalšie projekty?
Na mesačnej báze dokážem vychrliť podobný nástrel, akým bola recyklácia ohorkov na začiatku. No snažím sa riadiť slovami môjho otca: „Rob jednu vec a PORIADNE.“ S projektom EcoButt sme na začiatku svojej environmentálnej cesty. Výzvami sú veľké mestá, spoločnosti aj zaujímavé spolupráce napríklad s festivalmi. Čaká nás množstvo práce a cieľom je, aby sme koncept šírili nielen na Slovensku ale expandovali aj do krajín EÚ.
Žiješ sám ekologicky? Aké veci robíš v bežnom živote aby si pomohol prírode a životnému prostrediu?
Prírode dokážeme pomôcť najviac tak, že začneme robiť menej - nie viac a ekologicky. Nepotrebujeme si objednať nové topánky hneď ako sa odlepí centimeter podrážky a letieť každý rok do Grécka. Mladá generácia je super a myslím, že sa po tých rokoch má planéta na čo tešiť...