Marika Mlčková.Archív Mariky Mlčkovej
StoryEditor

Feministka Marika: Už len to, že sa môžu ženy rozhodnúť ostať tradične v domácnosti, je aj vďaka nám

Vanessa Parašínová26.07.2024., 12:00h

Menštruačná chudoba je reálnym problémom, podľa môjho výskumu by pri nečakanej menštruácii v škole bolo až jedenásť percent dievčat nútených použiť toaleťák namiesto vložky, prezradila pre Brainee mladá Češka.

Lajkuj Brainee.sk na

Marika Mlčková je stredoškoláčka, ktorá sa aktívne zaujíma o feminizmus a boj proti menštruačnej chudobe. Už od svojho detstva si uvedomovala dôležitosť zrovnoprávnenia žien a mužov a na strednej škole vytvorila projekt, ktorý dodáva menštruačné potreby do niektorých lokálnych škôl. 

V našom rozhovore sa dozvieš o Marikiných osobných skúsenostiach s rozdielnym prístupom k mužom a ženám, ako sa dá bojovať proti menštruačnej chudobe, o roly mužov vo feminizme či filmoch, ktoré pomôžu jeho potrebu a cieľ lepšie chápať. 

Prečo si myslíš, že sa feminizmus často stereotypizuje a označuje za neznášanlivosť voči mužom? 

Príde mi, že veľmi veľa iniciatív a hnutí sú často stereotypizované, pretože sa napríklad skupina, ktorá je v tej chvíli na lepšej pozícií cíti ohrozená. Niekedy je feminizmus zbytočne považovaný za útok, aj keď to tak vôbec nemá byť. Je samozrejme veľa prípadov, kedy údajné feministky útočia i na mužov samotných, aj keď o tom feminizmus vôbec nie je a vrhá to naň škodlivé svetlo, aj napriek tomu, že ich úmysly nemusia byť zlé. 

Čo si myslíš o tom, keď nejaká žena povie, že nie je feministka, prípadne zhadzuje tie, ktoré sa tak označujú?  

Príde mi vtipné, keď na internete vidím videá, kde dievčatá rozprávajú o tom, že nie sú feministky, pretože vedia variť a chcú ostať ženami v domácnosti, pritom si neuvedomujú, že už len to, že sa môžu rozhodnúť, čo chcú robiť je aj zásluhou feministiek v minulých rokoch a storočiach. Problémom, je že často tomuto hnutiu a jeho cieľu zrovnoprávniť mužov a ženy nerozumejú. 

Je zároveň veľmi smutné, keď ženy zhadzujú iné, iba preto že nepoznajú to, čo im vyložene pomáha alebo sú proti niečomu, čo im zabezpečilo práva, ktoré dnes majú, ako právo voliť, vybrať si prácu alebo sa napríklad s niekým rozviesť. 

Čo ťa priviedlo k záujmu o feminizmus a rodovú rovnosť? Kedy si si prvýkrát uvedomila ich dôležitosť?

K feminizmu ma priviedla moja mamina, ktorá je v tomto zároveň mojím veľkým vzorom. Bude to tým, že sa rodičia rozviedli keď som bola celkom malá a vyrastala som v domácnosti troch žien, čo ma viac posunulo k záujmu o témy pozície žien v spoločnosti. 

Sprevádza ma to tak nejak celý život a uvedomujem si, aké je dôležité zmeniť prístup spoločnosti k ženám a mužom, napríklad už len keď mohli nosiť stoličky v triede iba chlapci, ktorí boli v šiestich rokoch biologicky rovnako silní ako dievčatá. Vtedy som si povedala, že je to blbosť a došlo mi, že je s tým stále čo robiť. 

image

Rodová rovnosť ju zaujíma od detstva.

Archív Mariky Mlčkovej

Si Češka – ale určite máš skúsenosti aj so slovenskou spoločnosťou. Keby si nás (samozrejme v rovine problematiky, ktorú riešiš) mala porovnať – v čom sa najviac líšime a v čom sme trebárs podobní?

So slovenskou spoločnosťou veľa skúseností nemám, okrem toho, že si navzájom fandíme v športe a politike a máme jeden z najlepších vzťahov medzi krajinami a kultúrami. Takže samozrejme vypaľovačky z roku 2010 stále idú ako v Česku, tak na Slovensku. V rámci problematiky však nedokážem posúdiť. 

image

Má štrnásť rokov a rozbehnutú spevácku kariéru v USA. Na Grammy si nás fotila Billie Eilish, hovorí Sarah C

Bola si ty sama svedkom nespravodlivého zaobchádzania s človekom, len na základe jeho pohlavia?  

Keď sme išli z medzinárodnej konferencie z Berlína, v kupé nás bolo päť dievčat a učiteľ, ktorý nás na konferenciu doprevádzal. Povedal nám, že chlapci budú vždy lepší v debatovaní než dievčatá, skoro nikto na to nič nepovedal a prišlo mi to veľmi nespravodlivé, pretože debatné skúsenosti predsa nemajú nič spoločné s pohlavím. 

Vidíš napríklad v škole nejaké rozdiely v prístupe k dievčatám a chlapcom?

Skôr na tých nižších stupňoch, napríklad pri už spomínanom nosení stoličiek alebo vyberaní si členov do tímu. Často tiež dievčatá, ktorým sa v škole darí doplácajú na to, že sú k nim posadení chlapci, aby im pomohli zlepšiť priemer. Tým pádom strácajú svoj čas v škole, ktorý by mali sústrediť samy na seba a musia za sebou ťahať niekoho problémového.

Bojuješ proti menštruačnej chudobe. Ako by si vysvetlila tento pojem ľuďom, ktorí sa s ním doposiaľ nestretli?

Menštruačnú chudobu by som definovala ako nedostatok prístupu k bezpečným hygienickým potrebám pri menštruácií a nedostatok znalostí o nej a primárnej hygiene. Problémom je, keď ženy nemajú k tampónom či vložkám prístup alebo dostatok finančných prostriedkov k ich zadováženiu. Taktiež nevedomosť, ktorá vedie k nesprávnej hygiene, zlým rozhodnutiam a podobne. 

V rámci tejto problematiky si sa rozhodla spraviť výskum. Je podľa jeho výsledkov menštruačná chudoba reálnym problémom v Česku a na Slovensku?

Môj výskum bol sústredený hlavne na menštruačnú chudobu na školách, na základe ktorého som neskôr vytvorila projekt. Určite je to však problém, pretože keby ženy postihla v škole nečakaná menštruácia tak by podľa sociálnej skúsenosti v škole muselo jedenásť percent využiť toaleťák namiesto menštruačných potrieb. 

Myslím si, že v Česku a na Slovensku by boli dáta celkom podobné, na Slovensku zároveň existujú projekty, ktoré zabezpečujú dodávanie menštruačných potrieb do škôl, napríklad v Banskej Bystrici. Na Slovensku ste na tom o niečo lepšie, aj čo sa týka financovania tohto problému, nedá sa mi tiež nespomenúť projekt Dôstojná menštruácia, ktorý proti nemu aktívne bojuje. 

Ako je možné proti nej bojovať? Aké opatrenia a zmeny by si navrhla?

Najefektívnejšie by bolo riešiť ju celoplošne, teda financovaním a koordináciou štátom. My všetci tomu môžeme pomôcť šírením osvety, podpísaním petícií, darovaním menštruačných potrieb do lokálnych centier, napríklad ženám bez domova, pri ktorých je to veľký problém a  ľahšie sa dostanú k jedlu ako ku vložkám. Najlepšie je sa o menštruácií a adekvátnej hygiene edukovať, ale taktiež o samotnom probléme menštruačnej chudoby.

Ako by si konkretizovala podľa teba úlohu mužov vo feminizme a v boji za rodovú rovnosť?

Muži by feminizmus určite nemali zhadzovať, pokiaľ nepoznajú jeho definíciu, nikdy sa o tomto hnutí neučili a riadia sa len názorom ostatných, že je to niečo zlé. Muži sú často tí, ktorí rozhodujú, už len kvôli ich väčšiemu zastúpeniu v politike alebo na vysokých pozíciách. Byť otvorení a učiť sa feminizmu je asi to najdôležitejšie, čo môžu spraviť.

image

Podieľa sa na viacerých projektoch a iniciatívach.

Archív Mariky Mlčkovej

Podporuješ alebo sa podieľaš na nejakých konkrétnych projektoch a iniciatívach?

Na základe svojho výskumu som vytvorila projekt, ktorý dodáva menštruačné vložky do škôl, konkrétne do štyroch rôznych sociálne silných alebo slabších. Momentálne riešim partnerstvo s ďalšími školami na nasledujúci školský rok. Mám spoluprácu s organizáciou SOLA pomáha, ktorá rozdáva menštruačné potreby po celej Českej republike a určite sa plánujem viac angažovať aj na politickej úrovni.

image

Cestovateľka Nina: Na Azoroch sme sa prebúdzali medzi hortenziami pri kravách, v Bosne nás vystrašili Turci, ktorí pri šoférovaní pili

Vieš o nejakých knihách alebo filmoch, ktoré pomôžu lepšie chápať potrebu feminizmu vo svete?

Určite odporúčam knihu Ranařky o dievčatách, ktoré bojujú proti rodovej nerovnosti v Amerike, konkrétne kvôli dresscodu, kniha sa dočkala aj filmového spracovania. Ďalej určite stojí za to film Persepolis o postavení žien v totálnom svete mužov, ktorí ovládajú celú rodinu a štát podľa náboženstva. 

Aké sú tvoje ďalšie záujmy?

Veľmi rada spievam v zbore, som skautská vedúca, vypomáham v Českom rozhlase, okrem toho rada debatujem a niekedy napíšem aj nejaké články alebo recenzie na knihy. 

Máš veľké ambície – dostať sa na Cambridge, vyštudovať právo a stať sa medzinárodnou právničkou alebo diplomatkou. Je tak preto, lebo chceš bojovať za zmeny v postavení žien?

Moja láska k debatovaniu ma priviedla k právu a diplomacií, čomu sa chcem určite venovať a zameriavať sa na rovnoprávnosť žien a mužov, ideálne v Európe na medzinárodnejšej úrovni, konkrétne v Európskom parlamente alebo v Rade Ministrov. Určite sa chcem orientovať na problémy feminizmu a menštruačnej chudoby, takže áno, aj toto je môj motivátor k štúdiu diplomacie a medzinárodnej politiky.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rodova-rovnost, menuAlias = rodova-rovnost, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
18. november 2024 06:58