Ako si sa dostal k tvorbe mémov?
Začalo to na Vianoce 2019. Uverejňoval som mémy na súkromnom profile na Facebooku. Tie som len prekladal do slovenčiny, lebo veľa kamarátov nevedelo dobre po anglicky. Sestra sa ma spýtala, či by som to nechcel robiť vo väčšom. Základ bol vymyslieť názov, ktorý bude poburujúci, trefný a zapamätateľný. Tak vzniklo DOBOHA. Vodoznak v každom méme symbolizuje aj myšlienku, ktorú si každý povie hneď po prečítaní. Keď som začínal, neprechádzal som najľahším obdobím a stránka bola niečím, čo mi pomáhalo zresetovať myseľ.
Na rozdiel od iných si sa rozhodol pre renesančné obrázky. Čo ťa k tomu viedlo?
Začiatky vyzerali úplne inak, ako dnešná tvorba. Až neskôr ma fascinovala kombinácia renesančných obrazov a vtipov, ktoré tvorí aj Classical Art Memes. Ten koncept bol populárny už predtým, nevymyslel som nič svetoborné, no je to niečo, v čom som sa našiel.
Ako dlho trvá príprava jedného obrázku?
Všetko začne prvotnou inšpiráciou. Buď najprv uvidím obrázok a hneď mi napadne vhodný mém alebo naopak, najprv mi napadne text. Niekedy sa stane, že nesedí ani jedno a musím to pomeniť, aby nebol mém vtipný len v mojej hlave. Potom presedím hodiny pri počítači alebo meditujem nad úpravou textu, aby som neznel ako Štúr pred kodifikáciou slovenčiny. Úprava nie je len o pridaní úsmevu a retro filtru, ale o zmene uhlov, hre s kompozíciou či kombinovaní obrazov, čo znamená aj niekoľkohodinovú prácu.
Kde čerpáš nápady na tvorbu?
Inšpirácia je všade a často nemusím ja hľadať ju, ale ona si nájde mňa. Najväčším zdrojom je internet, ale veľa nápadov čerpám z bežných situácií, ktoré zveličím. Čo sa týka Ježiša, nechcem urážať vieru, jeho postavu iba vkladám do každodenných situácií. Cieľom je, aby sa ľudia pri mojej tvorbe povzniesli a zabavili.
Vytvoril si niekedy obrázok, ktorý si nedal von, pretože je cez čiaru?
Približne 50 mémov som musel archivovať. Išlo o čierny humor, na základe ktorého som od decembra do začiatku apríla dostal shadowban. To mi otvorilo oči. V budúcnosti sa chcem viac venovať vzdelávacím týždňom, ktoré mali dobré ohlasy. Bola to pre mňa výzva, pretože som denne musel vytvoriť niečo vtipné, pútavé, ale najmä poučné. Dokonca som si kúpil aj niekoľko filozofických kníh.
Originálneho obsahu je na internete málo. Ty sám satiricky v príspevkoch píšeš: “Ak uj*beš meme, aspoň ma označ, dík.“ Priblížiš nám konflikt s profilom Úprimná žena?
Profil Úprimná žena nezastavilo ani to, že som bol pod prácou podpísaný. Vymazala vodoznak a doplnila si vlastný. Mém prezentovala ako svoju tvorbu. To je asi najväčšie pokrytectvo, ktoré sa na sociálnych sieťach môže stať. Čerešničkou bola arogancia a drzosť užívateľky, ktorá sa tvárila, že sa jej to netýka. Následne vyžadovala, aby som vymazal stories, kde ju “osočujem“. Netrvalo dlho a stala sa terčom vtipov ostatných memečkárov. Vtedy som to nazýval shitstorm, dnes to beriem ako osvetu o Úprimnej žene. Z ohlasov totiž viem, že som nebol jediný.
Otázka autorstva je pri mémoch sporná. Nechcem sa do nikoho navážať, ale predsa len – podklady sú často z iných diel a texty len preložené. Kde je teda problém?
Sporné nie je ani tak to, že niekto preberie či preloží obrázok, ide skôr o to, ako sa k tomu postaví. Niektorí preložia tvorbu iných, no označia pôvodných autorov, a tak by to malo byť. Ja sa snažím uvádzať zdroj vždy. V súčasnosti to funguje tak, že pokiaľ sa niekto podpíše pod tvorbu, tak by sa to malo rešpektovať, keďže ide o naše duševné vlastníctvo.
Svoju totožnosť si strážiš. Máš tak pocit väčšej slobody?
Moju totožnosť je ľahké zistiť, málokto zo sledovateľov ale pozná moju tvár. Úzky kruh ľudí vie, čomu sa venujem. Mnohí mi reagujú na tvorbu, čo ma teší a motivuje pokračovať. Určite cítim väčšiu slobodu, keď som aspoň trochu inkognito. Keď mi ale kamoška pošle fotku, že jej kolegovia sa bavia na mojej tvorbe, uvedomím si, aký dopad má na ľudí, ktorí ma sledujú. Tú podporu si veľmi vážim a followerov neberiem len ako čísla.
Čomu sa venuješ, keď nepracuješ na novom obsahu?
Keďže mi mémy nezarábajú na živobytie, musím chodiť do práce. Som dospelé decko, hrám počítačové hry, tvorím hudbu a niekedy sa rád zahrám s legom. V kuchyni som diabol, našiel som si lásku k vareniu a experimentujem s rôznymi chuťami. Baví ma chodenie do lesa a aby som nezabudol, za každým úspešným mužom stojí žena, ktorá ho podporuje a nie je to inak ani v mojom prípade.
