Boris Hrivňák je príslušníkom LGBTI+ komunity, ktorý vo svojom detstve veľmi nezapadal do kolektívu. Svoje útočisko našiel na sociálnych sieťach, kde denne prehlbuje svoju kreatívnu stránku.
Obsah na internet tvorí od trinástich rokov. Pôvodne začínal ako tvorca memečiek, dnes má na svojom Tik Toku a Instagrame tisícky fanúšikov, ktorých si získal vďaka svojmu prirodzenému vystupovaniu. V našom rozhovore prezradil ako sa vysporiadava s hate komentármi, čo si na Slovensku najviac cení alebo čo robiť, aby bol človek vo svojom živote spokojný.
Influencer, model, umelec. Ktoré z týchto pomenovaní ťa najviac vystihuje?
Úprimne neviem. Najradšej sa pohybujem v oblasti kreatívy, produkcie a tvory obsahu. Rád s ľuďmi zdieľam svoj život a aktivity, ktoré robím. Venujem sa aj umeniu, rád maľujem, fotím a občas sa ponáram do módnych prúdov. Modeling je tiež časť mojej práce, ktorú síce nerobím full-time, ale užívam si aj tieto možnosti sebarealizácie. Takže ak by som to mal zhrnúť a vôbec existuje taký pojem – som kreatívec.
Na sociálnych sieťach často zdieľaš novinky a príbehy zo svojho života. Ide pre teba o istú formu odreagovania sa?
Keď som bol mladší, nebol som veľmi obľúbený v kolektíve. Preto som zvykol utekať na internet a zistil som, že sa tu dokážem naozaj uvoľniť a byť sám sebou. Rád zdieľam príbehy z môjho života, keďže sa snažím ľuďom spríjemniť každý deň už len krátkym infantilným videom. Odreagujem sa pritom aj ja, keďže často využívam túto formu tvorby obsahu ako terapiu.
Snažíš sa byť na internete čo najautentickejší a zdieľaš i svoje horšie dni?
Každý z nás prežíva aj negatívne momenty. Niektoré zdieľam, no snažím sa v sebe najskôr spracovať danú situáciu, aby som nenechal emócie zbytočne ovládať moju tvorbu. Téme sebarozvoja a negativity som sa snažil viac venovať aj v mojom podcaste, ktorý sa priznám už dlhšie nevyšiel. Chcel by som ho však naďalej rozvíjať, no ešte stále som nedostal impulz na novú sériu. Uvidíme, čo tento rok prinesie.
V súčasnosti žiješ v Prahe. V čom sú podľa teba Slováci a Česi najviac rozdielni?
S našimi českými susedmi máme spoločnú históriu a tradície, avšak spôsob komunikácie či vnímanie súvislostí je rozdielne, aspoň podľa mojich skúseností v Prahe. Najväčší rozdiel vidím v hrdosti Čechov na ich kultúru a vlasť, zatiaľ čo veľa z nás, Slovákov, má tendenciu haniť svoju krajinu. Netvrdím, že je u nás všetko perfektné, no určite sa máme aj my čím chváliť.
Kde čerpáš inšpiráciu pri vymýšľaní svojich outfitov?
Móda je jednou z mojich obľúbených sfér, ku ktorej ma od detstva viedla moja mamina. Okrem toho sa pohybujem na sociálnych sieťach, ktoré sú preplnené inšpiráciami na módne outfity. Úprimne sám nepoznám a neviem jedným slovom definovať môj štýl, no rád experimentujem a skúšam nové veci. Pinterest je jedným z veľkých pomocníkov a takým mojím „safe place”.
Minulý rok bola tvoja tvár súčasťou kampane Filmového festivalu inakosti, ktorý je prehliadkou filmov zo života príslušníkov LGBTI+ komunity. Myslíš, že je dôležité aby vznikali podobné projekty v našej krajine?
Za túto príležitosť som veľmi vďačný. Rád sa zúčastňujem projektov, ktoré sa orientujú na ľudí z LGBTI+ komunity, keďže som jej súčasťou. Samému mi festival priblížil príbehy ľudí, ktoré ma obohatili a rozšírili mi obzory. Taktiež som participoval na českom queer filmovom festivale Mezipatra, kde som vypomáhal ako dobrovoľník. Inklinujem ku kinematografii a spojenie vzdelávania s príbehmi ľudí z tejto komunity je určite správny krok, ktorý môže pomôcť spoločnosti pochopiť náš pohľad na realitu.
Ak by si mohol, čo by si na Slovensku zmenil?
Prial by som si, aby bolo na Slovensku viac lásky, pochopenia, solidarity, viac prajnosti, menej nenávisti a závisti. Taktiež sa však nájde aj veľa vecí, ktoré si na našej krajine vážim – dobrí pohostinní ľudia, dlhá história a kultúra, krásna príroda či kvalitný zdroj vody. Milujem piť vodu a my Slováci ju máme naozaj chutnú!
Ktorú vlastnosť si u ľudí najviac ceníš? Aké sa snažíš pestovať na sebe?
U ľudí si najviac cením úprimnosť, ľudskosť, priateľskosť, pochopenie a empatiu. Nikto nie je dokonalý, preto sa na dennej báze snažím pracovať sám na sebe či už formou podcastov, meditácie, životosprávy alebo len budovaním sebalásky. Snažím sa byť milý na ostatných, keďže v tejto dobe je veľká potreba šíriť pozitivitu. Zároveň pracujem na pestovaní pochopenia a veľkorysosti voči mne samému, keďže celý život bojujem so sebaprijatím.
V ktorej krajine, ktorú si navštívil, si sa zatiaľ cítil najlepšie a kde si sa najlepšie najedol?
Milujem taliansku kuchyňu, takže moja odpoveď je jasná. Odmalička sme chodievali s rodičmi do Talianska, keďže tam môj brat hrával profesionálne futbal. Mám k nemu vytvorený hlboký vzťah, páči sa mi ich kultúra, životný štýl a dokonca i riešenie konfliktov. Človek si myslí, že sa taliani hádajú a pritom ide iba o ich bežné objednávanie pizze.
Keďže pôsobíš na sociálnych sieťach, určite si sa už stretol s hate komentármi. Ako sa od nich odosobniť? Je podľa teba Tik Tok odpad čo sa týka komentárov pod videami?
Nebudem klamať, komentáre sa ma dotýkali dlhé roky, to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som začal natáčať sám až v roku 2019. Teraz mi to je už jedno. Pri pôsobení na internete si získate priaznivcov i hejterov, nikdy nebudete sympatický každému. Tých, ktorí šíria negativitu a sú nespokojní vo svojom živote mi je ľúto. Na Tik Toku mám zablokované určité slová, ktoré idú automaticky do spamu, čiže poznámky s nimi ani nevidím. Negatívnymi komentármi však získava video lepšie dosahy, takže mi hejteri vlastne pomáhajú.
Potrebuješ občas detox od internetu a sociálnych sietí?
Priznám sa, že posledné roky uvažujem o dlhšej pauze, keďže som poriadny detox nemal už niekoľko rokov. Bojujem aj s určitou závislosťou na sociálnych sieťach a dopamíne z nich, preto sa snažím si čas strávený na nich regulovať. Ide o proces, keďže dnešná digitálna doba vyžaduje prítomnosť na sociálnych sieťach, minimálne v mojom fachu. Tvorbu obsahu mám rád, preto sa snažím nájsť zlatú strednú cestu a tráviť víkendy bez telefónu, no nie vždy sa mi to podarí, keďže ide o môj koníček.
Je podľa teba dôležité pripomínať si, že máme samých seba radi, chváliť sa za vlastné úspechy a odmeňovať sa?
Sebaláska je kľúčom k úspechu. Ja si budujem vzťah so sebou už tretím rokom a je to beh na dlhú trať. Každý deň si venujem aspoň jeden kompliment, či už na to ako vyzerám, aký mám outfit alebo sa rád pochválim za aktivitu, ktorú vykonám. Kto iný na vás bude milý, ak nie vy sami? Odkedy som takto nastavený mi zmizlo zo života veľa toxických ľudí.
Aký film by mal podľa teba vidieť každý človek aspoň raz za život?
Je náročné vybrať jeden film, pretože obľubujem rozdielne žánre a každý z nich mi zmenil a definoval pohľad na svet iným spôsobom. Z umeleckého hľadiska to bol určite The Dreamers, z romantického žánru mi aktuálne napadol The Notebook.
A ak by išlo o knihu?
Vždy som vyhľadával sebarozvojovú literatúru. Rád odporučím známu knihu od Paula Coelha – Alchymista, celkovo ma baví jeho tvorba. Rázny Charles Bukowski mi tiež formoval myseľ, i keď toxickejším spôsobom. Je toho veľa, rád konzumujem rôznu kultúru.
Kto je podľa teba naozaj inšpiratívnou osobou?
Na Slovensku máme veľa tvorivých ľudí, osobností a mnoho talentov. Ja osobne musím povedať moju maminu, ktorá je pre mňa najdôležitejšia a najinšpiratívnejšia osoba. Kreatívne ma viedla a formovala počas celého života a budem jej za to navždy zaviazaný.
Aký je tvoj návod na spokojný život?
Nestresovať sa zo zbytočných vecí a ľudí. Ľahko sa to povie, ťažšie sa to aplikuje do dennej rutiny, no keď nejde o život, nejde o nič. Práca a povinnosti vždy počkajú. Zdravie a mentálny pokoj je prvoradý a som vďačný, že som si to uvedomil relatívne skoro. Kreatívna sebarealizácia je tiež správna cesta: tvorte, žite, spoznávajte a majte otvorenú myseľ. Život vie byť krásny, je iba na nás, či si vyberieme sa na neho pozerať týmto spôsobom.