Super Seducer sám seba neskromne považuje za celosvetovo najrealistickejší simulátor zvádzania. Na hracom poli ťa (ako muža) prevedie cez niekoľko každodenných situácií a prostredí (kaviareň, kancelária, bar). Hra umožňuje hráčovi robiť a hovoriť takmer čokoľvek, na čo by si sa inak v reálnom svete neodvážil.
Hra funguje na princípe voľby: máš pred sebou predpripravené situácie a vyberáš si z jednotlivých možností, teda čo povieš alebo spravíš v prítomnosti ženy. Následne sa ti ukážu konzekvencie, ktoré tvoja reakcia vyvolá. Počas hrania medzi jednotlivými situáciami máš aj strih na reálne zábery, v ktorých ti vývojár, ktorý sa pasuje do role akéhosi guru zvádzania, dáva feedback na každý jeden krok, ktorý podnikneš. Ide o takzvaného pick up artistu Richarda La Ruina; ten ti poskytne náhľad do „psychológie a stoviek skrytých tajomstiev, ktoré oddeľujú majstrov zvádzania od všetkých ostatných“.
Cieľom hry je hráčovi ukázať akési správne rozhodnuľtia - teda baliace hlášky a neslovné reakcie, ktoré zaručene fungujú a žena im okamžite podľahne. Lebo „ak urobíte správne rozhodnutia v hre, urobíte správne rozhodnutia aj vo svojom živote,“ sľubujú ti vývojari hry. Hra hráčovi ukazuje nie len stratégie ako na ženu zapôsobiť, ale aj ako sa vymaniť napríklad z tzv. "friend zone". Vývojári hráčovi sľubujú, že keď „skončíš s hraním hry Super Seducer, budeš môcť prilákať a udržať si ženy, ktoré sa ti predtým zdali nedosiahnuteľné“.
Kde je problém?
Začnem najprv prehistóriou a oboznámením sa s pojmom pick up artist. Muži, čo sa označujú týmto pojmom, sú akísi koučovia na zoznamovanie, zvádzanie a baliace hlášky, ktorých cieľom je, aby tí, ktorým rady adresujú, dosiahli úspech v podobe sexu s osobou, ktorú balia. Môžu ním byť ako muži tak aj ženy, prevažuje však prvé pohlavie.
Historicky prvou publikáciou, ktorá odštartovala dráhu "umenia zvádzania" bola publikácia z roku 1970 How To Pick Up Girls (Ako zbaliť baby, pozn. red.) napísanej Enricom Weberom. V 1991 zas Ross Jeffries viedol worshopy, v ktorých propagoval svoju zbierku techník neurolingvistického programovania, neskôr vydal aj knihu, v ktorej mužom radí ako ženu dostať do postele. Pričom už v tomto roku boli podobné techniky ženami odsudzované - degradovali totiž ženu len na objekt túžby. Pick up artisti však, medzičasom, svoje stratégie vo svojich komunitách povýšili na formu umenia. Komunita sa následne rozrastala vďaka internetu, vznikali skupiny, blogy, stránky... Túto komunitu do povedomia širšej spoločnosti dostal aj film Magnolia s Tomom Cruisom, v ktorom herec stvárňoval práve spomínaného Rossa Jeffriesa. No moment, kedy sa techniky pick up artistov dostali na najväčšie výslnie, prišiel s TV show The Pick Up Artist, v ktorej sa začali ich rady a stratégie šíriť masovo.
Avšak ako sa súbežne do povedomia čoraz viac dostávali aj témy rodovej rovnosti a feminizmu, začal silnieť aj kritický hlas, ktorý techniky pick up artistov označoval za sexistické a mizogýnne.
Steam hru stiahol z ponuky
Hráčcka spoločnosť Valve zakázala tretiu časť hry Super Seducer mať v ponuke Steamu, distribučnej spoločnosti na sťahovanie hier, informuje magazín NME. Valve svoje rozhodnutie komentovalo slovami: „Ako sme už spomenuli, Steam je proti zobrazovaniu sexuálne explicitných obrázkov skutočných ľudí“. La Ruina priznal, že Steam mu dal ponuku: ak by hru cenzuroval, dovolil by jej distribúciu na svojej aplikácii, k tomu však nedošlo z jeho strany.
„Žena = trofej pre úspešného chlapa“
Hra dáva hráčovi návod ako svojím prístupom a odpoveďami primäť ženy k tomu, aby muž dosiahol to, čo chce (teda sex alebo vzťah). Žena je navyše počas celej hry degradovaná na objekt a akúsi trofej. Hra navyše šíri stereotyp, že sú ženy vo svojom správaní predvídateľné a správnou technikou sa s nimi dá manipulovať, pričom cieľom tejto "hry" na slová je sexuálne uspokojenie muža. La Ruinova obhajoba je postavená na jeho túžbe akejsi pomoci pre introvertných a ustráchaných mužov, čo sa boja ženu osloviť v dobe, kedy sa o ženských právach hovorí čoraz hlasnejšie.
Problém však nespočíva a ani nespočíval v tom, že sú muži introvertní a žien sa boja. Ale že si myslia, že na sexuálnych vzťah so ženou majú právo. Toto je, bohužiaľ, veľký krok vzad, čo sa týka rodovej rovnosti. Stále žijeme v spoločnosti, v ktorej sa ženy boja chodiť po zotmení samé von, nosia pri sebe kaser, sú obťažované ako na ulici tak aj v MHDečke a verejných priestoroch s tým, že sa za nich ledva niekto postaví. Niektoré formy obťažovania sú dokonca už také časté, že sme si na ne ako spoločnosť takmer zvykli a ani častokrát ich ani nevnímame (napr. cmukanie/pískanie na ženy na ulici). Koľko prípadov sexuálneho napadnutia a násilia je na polícii neohlásených len z pocitu bezmocnosti či strachu, že sa prípad obráti voči obeti? O nespravodlivom platovom ohodnotení a diskriminácii pri pracovných pohovoroch ani nehovoriac...
Muži (najmä heterosexuálni) nie sú v spoločnosti pod žiadnou formou útlaku či diskriminácie, keďže žijeme v patriarchálne usporiadaní sveta. To však, samozrejme, neznamená, že niektoré z vymenovaných problémov, týkajúcich sa žien, nemôžu zažívať aj oni. No to, že sú muži ženou na rande alebo pri oslovení na ulici odmietnutý, nie je forma útlaku.
Hra a mužské sebavedomie
Hra chcela mužov učiť ako baliť ženy úspešne aj v 21. storočí, no čo ich už neučí, je ako rešpektovať ženu ako rovnoprávnu s mužom. Navyše hra vytvára aj ďalší problém - paradoxne podkopáva sebavedomie samotných hráčov-mužov. Zobrazuje totiž trópu alfy obklopenej ženami - tie podčiarkujú jeho status, mužnosť a úspešnosť. Ak muž trópe podľahne a nedosiahne to, čo mu La Ruin v hre sľubuje, môže to mať vplyv na jeho spokojnosť so sebou samým, keďže sa s ním - ako vzorom mužnosti - bude porovnávať.
Ďalším aspektom je, že nech sú La Ruinove účely akokoľvek dobre myslené z jeho strany, stále ide o biznis. Ide o to predať svoj produkt čo najširšej skupine ľudí, identifikovať ich problémy a túžby a nim následne prispôsobiť obsah. Tieto aspekty môžeme vidieť v odeve, v akom ženy celý čas sú, ako sú snímané a mimo iné - že ich správanie je mužskou predstavou o žene. Na Slovensku sa týmto problémom zaoberá anticena Sexistický kix, tá upozorňuje najmä na sexistické zobrazovanie žien v reklame.
Slovenské baliace hlášky
Písali sme aj do vysokoškolskej skupiny na Facebooku, kde sme sa obrátili na dievčatá, aby sa podelili o hlášky, ktoré od mužov pri zoznamovaní dostali (častokrát ako prvú správu). V galérii nájdeš výber príspevkov.