Určite si aj ty zažil super akciu v nejakom vychýrenom bare so špeciálnymi drinkami, lacným alkoholom, kultúrnym sprievodným programom či nejakým turnajom alebo súťažou. Tancovanie na stoloch, či barmanské predstavenie za pultom sa však môžu schovať oproti šialeným tradíciám z podnikov spred 200 až 300 rokov.
Poznáš ten pocit, keď si sa konečne dostal s partiou kamošov do tej správnej nálady a čašníčka oznámila záverečnú? Dopiť posledné pivo a hľadať si ďalší podnik, ktorý je len o hodinku dlhšie otvorený s vedomím, že aj tak skončíte u niekoho na byte.
Everlasting Club v Londýne, ktorý fungoval v rokoch 1738 až 1766 nezatváral nikdy. Zamestnanci, ktorí boli aj vo veľkej miere stálymi zákazníkmi si podelili služby nie len za barom ale aj pri poháriku. V podniku si teda našiel kolegu na pitie 24 hodín denne sedem dní v týždni a 365 dní v roku. Legenda tvrdí, že bar neopustili ani keď počas Veľkého požiaru Londýne zbúrali vedľajšiu budovu kvôli protipožiarnym opatreniam.
Vyhýbaš sa spoločnosti a podnikom pretože si myslíš, že si škaredý alebo máš pár kíl naviac? V 17. a 18. storočí sa s týmito problémami stretávali tiež no vyriešili ich po svojom, Založili klub Ugly Faces, len pre škaredých ľudí. Takýmto spôsobom boli odhodlaní dokázať, že škaredá tvár alebo deformácia automaticky neznamenajú, že si niečo menej alebo horší človek.
Vedel si, že preslávny klub Hellfire so seriálu Stranger Things mal skutočného predchodcu? Klub Hellfire, založený v roku 1718, existoval, aby posunul hranice spoločnosti a zosmiešnil vtedajšie náboženské presvedčenia a spoločenské pravidlá. Mottom skupiny bolo Fais ce que tu voudras, čiže „Rob, čo chceš“. Členovia sa obliekali do falošných a vtipných mníšskych kostýmov a pochutnávali si na takých pochúťkach, ako je koláč Ducha Svätého a Diablove bedrá. V istom momente členovia chovali paviána oblečeného ako čerta, aby pobavili svojich hostí. Podobné voľnomyšlienkárske správanie je dnes viac tolerované ale stále kontroverzné. V 18. storočí to však mohol byť poriadny extrém.
K dobrému pivku sa hodí aj dobré jedlo. V kombinácií z uvoľnenou dobrou atmosférou a nafúknutým bruchom sa veľmi rýchlo stane, že niečo ujde čo by nemalo. A následný smrad je nič oproti hanby ktorá príde. Prdiaci klub z gregoriánskej doby však premenil tento telesný akt na zábavu. Kyslá kapusta, cibuľa či hrachová kaša spláchnutá borievkovou vodou alebo pivom zmenili hostí doslova na plynové vaky. Akonáhle tá hrôzostrašná večera začala plniť svoju úlohu, rozhodcovia určovali najlepší, najhlasnejší či najsmradľavejší prd večera.
Bez bariérové vstupy či toalety sú dnes samozrejmosťou čo ak ale trpíš nanizmom a si menšieho vzrastu? The Little Club z polovice 18. storočia vyšiel všetkým takýmto ľuďom v ústrety a podnik prispôsobil ich vzrastu. Kompletne všetok nábytok a zariadenie nahradili menšími variantami a dokonca aj vstup do baru bol znížený na 1,5 metra.
Aj dnes sú bary ladené do rôznych štýlov a zamerané prevažne na danú komunitu. Newyorský klub Trinásť bol však unikát. Členovia vošli do jedálne pod rebríkom. Usporadúvali večere usadení pri trinástich stoloch, pričom na jedálnom lístku bolo presne trinásť položiek. Jedli koláče zdobené čiernymi mačkami a veselo si rozbíjali zrkadlá, sypali soľ a podkopávali povery. Ich trinásťročná láska viedla k snahám odstrániť stigmu čísla.