Bratislava síce nemá (a zrejme ani nikdy nebude mať) metro, no pokiaľ by si sa chcel pustiť do objavovania podzemí miest, nemusíš chodiť vôbec ďaleko. Podzemné tunely má nielen Budapešť, ale aj Praha, Viedeň či Varšava.
Ani jedno sa však nechytá na kanadské Toronto, ktoré má okrem samotného metra ešte ďalší stupeň podzemných chodieb. A čo je najdôležitejšie - na rozdiel napríklad od takej Moskvy sú prístupné každému obyvateľovi či návštevníkovi mesta. Denne jeho útrobami pritom prejde viac ako 200-tisíc ľudí, ktorí sa takto môžu schovať pred vysokými horúčavami, snehom či dažďom.
Počiatky v 19. storočí
Sieť podzemných tunelov pre chodcov a vyvýšených chodníkov spájajúcich nielen kancelárske veže v centre dostala jednoduchý názov PATH. Podľa Guinessovej knihy rekordov ide o najväčší podzemný nákupný komplex na celom svete. Má totiž 371 600 metrov štvorcových maloobchodnej plochy, kde nájdeš viac ako 1 200 obchodných priestranstiev.
Začiatky celého systému siahajú do roku 1900, kedy majiteľ obchodného domu Eaton rozhodol o vybudovaní tunela pod James Street, ktorý umožnil nakupujúcim prechádzať medzi hlavným obchodom a jeho prístavbou, ktorá sa nachádzala za vtedajšou radnicou.
Išlo vtedy o vôbec prvú podzemnú pešiu cestu v meste, ktorá je zároveň považovaná za historickú predchodkyňu súčasnej siete. Tento pôvodný tunel sa mimochodom dodnes používa ako súčasť systému PATH, teraz už však spája Toronto Eaton Center s kancelárskym komplexom Bell Trinity Square.
Zo suterénov najcennejšie obchodné priestory v krajine
Veľké rozširovanie podzemných chodieb prišlo v 60. rokoch pod vedením urbanistu Matthewa Lawsona. Cestné chodníky na povrchu boli v tom čase preplnené a nové gigantické kancelárske veže vytláčali z ulíc potrebné malé podniky. Lawson preto presvedčil viacerých významných developerov, aby postavili podzemné nákupné centrá a zaviazal sa, že ich nakoniec prepojí.
Mesto pôvodne pomáhalo financovať podzemnú výstavbu, no zvolením reformnej mestskej rady sa dotácie stopli. Politikom sa totiž nepáčilo, že systém ťahá ľudí a nakupujúcich z povrchových ulíc do podzemia. To však už nezabránilo rozširovaniu systému, pretože developeri sa podriaďovali želaniam svojich nájomníkov a budovy postupne pripájali na PATH.
Suterény s nízkou hodnotou sa tak postupne premieňali na jedny z najcennejších obchodných priestorov v krajine. Veľkých rozšírením prešiel systém aj do roku 2010. Mesto preto o rok neskôr predstavilo dlhodobý plán na rozšírenie siete. Po dokončení týchto prác získajú ľudia 45 nových vstupných bodov a sieť PATH sa rozšíri až na 60 kilometrov.
Unikát
Pribudli aj architektonické skvosty, ako napríklad krytý most pre peších, ktorý spája Scotiabank Arena (domovský stánok tímu NHL Toronto Maple Leafs) na juhu s RBC WaterPark Place. Mesto okrem toho vybudovalo aj 300 metrov dlhý tunel spájajúci Union Station s Wellington Street, pričom ide o prvý verejne vlastnený segment podzemnej siete.
Od 90. rokov funguje v podzemnom systéme nové značenie, no mnohí sa sťažujú, že sa v ňom ťažko orientuje. Môže za to hlavne fakt, že majitelia budov protestovali proti pôvodným plánom, pretože sa obávali, že prídu o vlastných zákazníkov.
Dnes je na PATH napojených viac ako 75 veľkých budov, šesť staníc metra, tri obchodné domy, deväť hotelov a najrušnejší dopravný uzol Toronta – Union Station. Pokiaľ sa teda niekedy rozhodneš navštíviť toto kanadské mesto, okrem unikátnych stavieb na povrchu nezabudni zostúpiť aj do podzemného mraveniska, ktoré za deň len tak neprejdeš.